Prirodzený motorický vývoj dieťaťa prebieha postupne a každé dieťa má svoje individuálne tempo. Samostatná chôdza nie je zručnosť, ktorú je potrebné dieťa „naučiť“ nácvikom. Dôležitejšie je vytvoriť mu vhodné podmienky, v ktorých môže prirodzene objavovať pohyb, posilňovať svoje telo, získavať rovnováhu a postupne nadobúdať istotu.
K prirodzenej podpore motorického vývoja patrí predovšetkým voľný pohyb na zemi. Dieťa by malo mať dostatok priestoru na otáčanie, plazenie, lezenie, vstávanie, prenášanie váhy a neskôr aj samostatné presúvanie popri nábytku. Tieto aktivity pomáhajú rozvíjať koordináciu, svalovú silu, rovnováhu a orientáciu v priestore.
Dôležitú úlohu zohráva aj prostredie. Bezpečný priestor s dostupnými stabilnými opornými bodmi umožňuje dieťaťu skúšať nové pohyby vlastným tempom. Vhodné je dieťa povzbudzovať, ale nenútiť ho do polôh alebo pohybov, na ktoré ešte nie je pripravené.
Pri podpore samostatnej chôdze je vhodné obmedziť pomôcky, ktoré nahrádzajú prirodzený pohyb alebo dieťa umiestňujú do polohy, ktorú ešte samo nedokáže zaujať. Dieťa nepotrebuje neustále vedenie za ruky. Oveľa prirodzenejšie je umožniť mu, aby samo prechádzalo medzi polohami a postupne objavovalo schopnosť udržať rovnováhu.
Bosá chôdza na bezpečných povrchoch môže byť ďalším spôsobom, ako podporiť vnímanie podložky a prirodzenú prácu chodidiel. Pri chôdzi vonku však treba zohľadniť bezpečnosť, teplotu a povrch.
Rodič alebo opatrovateľ by mal predovšetkým pozorovať, poskytovať bezpečie a rešpektovať individuálne tempo dieťaťa. Nie je potrebné porovnávať deti medzi sebou. Rozdiely v čase, keď začnú samostatne chodiť, môžu byť úplne prirodzené.
Cieľom teda nie je urýchliť nástup chôdze, ale vytvoriť také podmienky, aby dieťa mohlo svoj motorický potenciál rozvíjať samostatne, bezpečne a bez zbytočného tlaku. Ak má rodič pochybnosti o motorickom vývine dieťaťa alebo pozoruje výraznú asymetriu či stratu už nadobudnutých schopností, je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo detským fyzioterapeutom.
