To je presne ten moment, kedy sa oplatí sa zastaviť a pozrieť sa na svoje vlastné emočné zdroje. Keď sme unavení, vyčerpaní alebo frustrovaní, ľahko strácame pevnú, pokojne dôslednú reakciu a skĺzneme do kriku alebo prísnosti, ktorá je skôr o uvoľnení napätia pre rodiča než o učení dieťaťa.

Tu je pár spôsobov, ako si to uvedomiť a zastaviť skĺznutie:

1) Sleduj svoje telo a emócie

• Znaky únavy alebo napätia:

  • Zrýchlený tep, stiahnuté ramená, pocit roztrpčenia

  • Chce sa ti kričať, aj keď to „rozum“ nechce

• Keď tieto signály spoznáš, vieš včas zareagovať skôr, než kričanie prepukne.

2) Krátka pauza pred reakciou

• Aj pár sekúnd, kým zhlboka dýchaš alebo si povieš „počkaj“, môže zmeniť tón a spôsob komunikácie.

• Pre dieťa je pokojná, dôsledná mama stabilnejšia než unavená, kričiaca verzia.

3) Predstav si cieľ reakcie

• Spýtaj sa: „Chcem, aby dieťa poslúchlo, alebo aby sa bálo?“

• Pevná reakcia = učí hranice a zručnosti

• Krik = krátkodobé poslušné správanie, ale často znižuje dôveru a pocit bezpečia

4) Plán B – ak unavená

• Mať pripravený pokojný spôsob zvládania:

  • „Potrebujem minútku, kým ti poviem, čo teraz spravíme.“

  • Preniesť pozornosť dieťaťa na bezpečnú aktivitu, kým sa upokojíš.

5) Reflexia po situácii

• Spýtaj sa sama seba:

  • Kedy som pevná a pokojná?

  • Kedy kričím?

• To pomáha učiť sa lepšie predvídať situácie a vybrať správnu reakciu.

Kľúč: Byť pevná neznamená byť tvrdá alebo hlučná. Je to o pokojnej dôslednosti, ktorá dáva dieťaťu istotu a bezpečie, aj keď rodič je unavený.