Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je duševná porucha, pri ktorej človeka opakovane trápia nežiaduce, vtieravé myšlienky, predstavy alebo nutkania – tzv. obsesie – a zároveň cíti potrebu vykonávať určité činnosti alebo mentálne rituály – tzv. kompulzie. Tieto prejavy môžu zaberať veľa času, spôsobovať výraznú úzkosť a zasahovať do každodenného života.
Dôležité je, že OCD nie je iba veľká potreba poriadku, čistoty alebo kontroly. Každý človek môže mať rád veci usporiadané alebo môže niekoľkokrát skontrolovať, či zamkol. Pri OCD však človek často cíti, že nad svojimi myšlienkami alebo rituálmi stráca kontrolu a že ich musí opakovať, aby zmiernil úzkosť alebo zabránil obávanému scenáru.
Ako OCD funguje?
Často vzniká začarovaný kruh:
vtieravá myšlienka → úzkosť alebo strach → nutkanie niečo urobiť → krátkodobá úľava → opätovná myšlienka
Napríklad človeku napadne: „Čo ak som nezamkla dvere a niekto sa dostane do domu?“ Začne pociťovať úzkosť a ide dvere opakovane kontrolovať. Kontrola na chvíľu prinesie úľavu, ale pochybnosť sa môže čoskoro vrátiť – a spolu s ňou aj potreba ďalšej kontroly.
Aké môžu byť obsesie?
Obsesiou môže byť napríklad:
- strach z baktérií, chorôb alebo kontaminácie,
- obava, že človek niečo zabudol, stratil alebo pokazil,
- neustále pochybovanie typu „Čo ak…?“,
- strach, že človek ublíži sebe alebo niekomu inému,
- nepríjemné tabuizované či násilné myšlienky, ktoré človek nechce mať,
- potreba mať veci dokonale usporiadané alebo symetrické.
Samotná nepríjemná myšlienka však neznamená, že ju človek chce uskutočniť. Pri OCD môžu byť práve najviac desivé myšlienky, ktoré sú v rozpore s hodnotami a želaniami človeka.
Aké môžu byť kompulzie?
Kompulzie nemusia byť iba viditeľné činnosti. Môžu zahŕňať napríklad:
- opakované umývanie rúk alebo čistenie,
- neustále kontrolovanie dverí, spotrebičov či bezpečnosti,
- počítanie,
- opakované usporadúvanie predmetov,
- opakovanie určitých slov alebo viet v mysli,
- „neutralizovanie“ nepríjemnej myšlienky inou myšlienkou,
- opakované vyhľadávanie uistenia od druhých,
- vyhýbanie sa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť.
OCD neznamená, že človek je „blázon“
Ľudia s OCD často vedia, že ich obavy alebo rituály môžu byť prehnané, napriek tomu majú veľký problém nutkanie zastaviť. Kompulzia im môže priniesť krátkodobé upokojenie, ale zároveň udržiava celý cyklus OCD.
Preto je dôležité nehovoriť o OCD ako o „zlozvyku“ alebo o človeku, ktorý si jednoducho „musí prestať robiť starosti“. Ide o skutočnú poruchu, ktorá môže výrazne ovplyvniť život, vzťahy, prácu aj schopnosť oddychovať.
Dá sa OCD liečiť?
Áno. OCD je liečiteľná a príznaky sa dajú výrazne zmierniť. Medzi hlavné možnosti patrí psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) s metódou expozície a prevencie reakcie (ERP). Pri niektorých ľuďoch sa využíva aj liečba liekmi, prípadne kombinácia psychoterapie a liekov.
ERP funguje tak, že človek sa postupne a bezpečne učí čeliť situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, bez toho, aby vykonal svoj obvyklý kompulzívny rituál. Postupne sa tak učí, že úzkosť môže klesnúť aj bez kontroly, umývania, uisťovania či iného rituálu.
Ak má človek pocit, že ho opakujúce sa myšlienky alebo rituály oberajú o veľa času, vyčerpávajú ho alebo zasahujú do bežného života, je vhodné obrátiť sa na psychológa, psychiatra alebo iného odborníka na duševné zdravie. Diagnózu OCD nemožno určiť iba podľa jednotlivých príznakov – dôležitý je ich celkový obraz a vplyv na život.
