Materské mlieko má okrem výživovej funkcie aj významnú ochrannú úlohu. Obsahuje protilátky, imunitné bunky a ďalšie bioaktívne látky, ktoré pomáhajú chrániť nezrelý imunitný systém bábätka pred infekciami.
🛡️ Najdôležitejšia je protilátka IgA
Jednou z najvýznamnejších protilátok v materskom mlieku je sekrečný imunoglobulín A (sIgA). Pokrýva sliznice tráviaceho a dýchacieho systému a pomáha brániť mikroorganizmom, aby sa uchytili a prenikli do tkanív.
Jednoducho povedané, sIgA vytvára na slizniciach určitú ochrannú bariéru.
🤱 Mlieko obsahuje aj ďalšie ochranné látky
Okrem protilátok v ňom nájdeme napríklad:
- laktoferín – viaže železo a pomáha obmedzovať rast niektorých baktérií,
- lyzozým – pomáha poškodzovať bunkové steny niektorých baktérií,
- oligosacharidy HMO – môžu brániť škodlivým mikroorganizmom v prichytení na črevnú sliznicu a podporujú prospešné črevné baktérie,
- biele krvinky a ďalšie imunitné zložky, ktoré sa podieľajú na obrane organizmu.
🌱 Ochrana je obzvlášť dôležitá v prvých mesiacoch
Imunitný systém novorodenca ešte len dozrieva. Materské mlieko preto poskytuje pasívnu imunitnú ochranu, zatiaľ čo vlastný imunitný systém dieťaťa sa postupne učí reagovať na okolité mikroorganizmy.
WHO uvádza, že dojčenie je spojené s nižším rizikom niektorých detských infekcií, napríklad hnačkových ochorení a zápalu pľúc.
🧡 Zaujímavé je prepojenie medzi mamou a bábätkom
Imunitná ochrana v materskom mlieku nie je úplne „náhodná“. Keď sa matka stretáva s mikroorganizmami vo svojom prostredí, jej imunitný systém na ne vytvára odpoveď a niektoré protilátky sa následne objavujú aj v mlieku.
Preto sa materské mlieko často opisuje ako dynamická ochranná tekutina, ktorej zloženie sa počas laktácie mení.
Materské mlieko teda bábätko nielen sýti. Prináša mu aj protilátky a ďalšie ochranné látky, ktoré pomáhajú jeho nezrelému imunitnému systému zvládať kontakt s okolitým svetom.
Dôležité však je, že dojčenie nezaručuje, že bábätko nikdy neochorie – poskytuje mu určitú mieru ochrany, nie úplnú imunitu voči infekciám.
