Schopnosť povedať, čo nám prekáža, bez toho, aby sme druhého okamžite obvinili, je základom asertívnej a rešpektujúcej komunikácie. Neznamená to mlčať alebo svoje pocity potláčať. Znamená to vyjadriť ich tak, aby druhý človek pochopil problém a zároveň nemal pocit, že je osobne napádaný.
Rozdiel je často v spôsobe formulácie
Namiesto:
- „Ty ma nikdy nepočúvaš.“
Skús:
- „Mrzí ma, keď počas rozhovoru pozeráš do telefónu. Mám potom pocit, že ma nepočúvaš.“
Namiesto:
- „Ty vždy všetko pokazíš.“
Skôr:
- „Nahnevalo ma, ako táto situácia dopadla. Potreboval/a by som, aby sme to nabudúce riešili inak.“
A namiesto:
- „S tebou sa nedá rozprávať.“
Môže zaznieť:
- „Teraz mám pocit, že si navzájom nerozumieme. Skúsme sa k tomu vrátiť, keď budeme pokojnejší.“
Pomáha hovoriť o sebe
Užitočná štruktúra je:
- „Keď sa stane X, cítim Y a potreboval/a by som Z.“
Napríklad:
- „Keď zrušíš naše plány na poslednú chvíľu, som sklamaný/á a potrebujem, aby si mi to povedal/a skôr.“
Takáto formulácia opisuje konkrétne správanie, vlastnú emóciu a potrebu. Neoznačuje druhého človeka za zlého alebo neschopného.
Vyhnúť sa slovám „vždy“ a „nikdy“
Výrazy ako „ty vždy…“ alebo „ty nikdy…“ často spôsobia, že druhý človek začne svoju obranu namiesto počúvania.
Ak sa problém týka konkrétnej situácie, je lepšie hovoriť o nej:
- „Včera mi prekážalo, keď si pred ostatnými povedal/a tú poznámku.“
To dáva druhej strane väčšiu šancu pochopiť, čo presne bolo problémom.
Jasne povedať, čo potrebujem
Nestačí niekedy iba vyjadriť nespokojnosť. Druhý človek nemusí vedieť, čo od neho očakávame.
Namiesto:
- „Už ma to nebaví.“
Môžeme povedať:
- „Chcem, aby sme sa o tom najskôr porozprávali medzi sebou a neriešili to pred ostatnými.“
Pokojná komunikácia neznamená byť vždy milý
Aj pevné odmietnutie môže byť rešpektujúce:
- „Nie, toto mi nie je v poriadku a nechcem v tom pokračovať.“
Človek nemusí kričať, urážať ani sa ospravedlňovať za to, že má hranice.
Najdôležitejšie je rozlišovať medzi kritikou správania a útokom na osobnosť. Dá sa povedať, že nám niečo prekáža, bez toho, aby sme druhému človeku povedali, že je zlý, hlúpy, sebecký alebo neschopný.
Cieľom nie je vyhrať rozhovor. Cieľom je povedať pravdivo, čo nám prekáža, a zároveň vytvoriť priestor, aby nám druhá strana mohla porozumieť.
