Ľudia, ktorí sa dokážu vyhnúť mnohým zbytočným hádkam, nemusia mať menej problémov ani odlišné povahy. Často majú skôr osvojené určité komunikačné návyky, ktoré zabraz desať starých krívd. Problém zostáva konkránia tomu, aby sa malá nezhoda zmenila na veľký konflikt.
A áno – väčšina týchto zručností sa dá naučiť a trénovať.
1. Riešia malé problémy skôr, než sa nahromadia
Namiesto dlhého mlčania povedia:
„Toto mi včera prekážalo. Môžeme sa o tom porozprávať?“
Nemusia potom riešiť naraz desať starých krívd. Problém zostáva konkrétny a ľahšie sa hľadá riešenie.
2. Neútočia na osobnosť
Rozlišujú medzi tým, čo človek urobil, a tým, aký človek podľa nich je.
Namiesto:
„Ty si nezodpovedný človek.“
povedia:
„Nahnevalo ma, že si na dohodu zabudol.“
Takáto formulácia znižuje potrebu druhej osoby okamžite sa brániť.
3. Vedia sa zastaviť
Keď cítia, že hnev rastie, nemusia pokračovať za každú cenu. Môžu si dať prestávku:
„Teraz sme obaja nahnevaní. Dajme si chvíľu a vráťme sa k tomu neskôr.“
Rozdiel je v tom, že pauza nie je trestné mlčanie. Je to dohoda, že sa ku konfliktu vrátia.
4. Počúvajú, aby pochopili
Počas hádky človek často pripravuje svoju ďalšiu odpoveď namiesto toho, aby skutočne počúval.
Ľudia s lepšími komunikačnými návykmi sa snažia pochopiť:
„Čo tým vlastne myslíš?“
alebo:
„Chápem správne, že ťa nahnevalo toto?“
Niekedy už samotný pocit, že druhá strana človeka vypočula, výrazne zníži napätie.
5. Vedia povedať „mýlil/a som sa“
Ospravedlnenie nemusí znamenať prehru. Naopak, jednoduché:
„Máš pravdu, toto som nezvládol/zvládla dobre.“
môže konflikt zastaviť skôr, než sa rozrastie.
Dôležité je aj ospravedlnenie bez dodatku typu:
„Prepáč, ale ty si začal/a.“
Takéto „ospravedlnenie“ často iba pokračuje v hádke.
6. Nechcú vyhrať každú diskusiu
Nie každá nezhoda potrebuje víťaza. Niekedy je možné povedať:
„Stále s tebou nesúhlasím, ale rozumiem, prečo to vidíš takto.“
A niekedy je rozumnejšie ustúpiť v nepodstatnej veci, než obetovať dobrý vzťah kvôli potrebe mať posledné slovo.
7. Poznajú svoje spúšťače
Človek môže časom zistiť, že je oveľa podráždenejší, keď je unavený, hladný, pod stresom alebo keď má pocit, že ho druhý ignoruje.
Ak tieto situácie pozná, môže reagovať skôr:
„Teraz nie som v dobrej nálade na tento rozhovor. Vráťme sa k tomu večer.“
To nie je vyhýbanie sa problému – pokiaľ sa k nemu skutočne vráti.
8. Učia sa komunikovať aj mimo konfliktu
Najlepšia chvíľa na učenie sa komunikácie často nie je počas hádky. Je to vtedy, keď je pokoj.
Partneri, rodičia a deti si môžu postupne trénovať:
- pomenovanie emócií,
- vyjadrenie potrieb,
- pokojné odmietnutie,
- aktívne počúvanie,
- ospravedlnenie,
- kompromis,
- rešpektovanie hraníc.
Tieto zručnosti fungujú podobne ako sval – čím častejšie ich človek používa v bežných situáciách, tým ľahšie ich využije aj v náročnej chvíli.
A jedna dôležitá výnimka
Ľudia, ktorí sa „takmer nikdy nehádajú“, nemusia mať automaticky zdravší vzťah. Niekedy sa nehádajú preto, že nikto nehovorí o problémoch.
Rozdiel je medzi:
„Nehádame sa, pretože vieme pokojne riešiť nezhody.“
a:
„Nehádame sa, pretože radšej mlčíme a všetko potláčame.“
Prvý spôsob sa dá považovať za zdravú komunikáciu. Druhý môže byť iba tichým odkladaním problému.
Cieľom teda nie je naučiť sa nikdy nehádzať. Cieľom je naučiť sa, aby aj nesúhlas, hnev a rozdielne potreby mohli zostať súčasťou vzťahu bez toho, aby sa z nich automaticky stal útok alebo dlhodobý konflikt.
