Hlavný rozdiel je v tom, či vás myšlienka desí a je v rozpore s tým, akí chcete byť, alebo či ju považujete za prijateľnú a chcete podľa nej konať. Nechcené desivé myšlienky po pôrode sú časté a zvyčajne neznamenajú, že by ste dieťaťu chceli ublížiť.
Nechcená myšlienka
Nechcená myšlienka býva:
- náhla a nepríjemná;
- v rozpore s vašimi hodnotami;
- desivá, s hanbou alebo vinou;
- opakovaná, aj keď jej nechcete venovať pozornosť;
- spojená so strachom, že niečo urobíte alebo sa stane;
- sprevádzaná snahou jej vyhnúť sa alebo ju „neutralizovať“.
Príklad: „Čo keby som dieťaťu ublížila?“ — a vy sa tej myšlienky bojíte, považujete ju za hroznú a aktívne sa snažíte zabrániť akémukoľvek nebezpečenstvu. To je typické pre úzkosť alebo popôrodnú obsedantno-kompulzívnu poruchu.
Úmysel ublížiť
Úmysel znamená, že:
- myšlienku považujete za správnu alebo prijateľnú;
- chcete podľa nej konať;
- necítite konflikt medzi myšlienkou a svojimi hodnotami;
- plánujete konkrétne kroky;
- necítite strach z toho, čo by sa mohlo stať;
- môžu sa objaviť halucinácie, bludy alebo výrazná strata kontaktu s realitou.
Takýto stav môže naznačovať popôrodnú psychózu, ktorá je urgentnou psychiatrickou situáciou.
Jednoduchý test
Položte si otázku: „Je táto myšlienka pre mňa desivá a nechcem podľa nej konať?“
- Ak áno, pravdepodobnejšie ide o nechcenú myšlienku spojenú s úzkosťou, depresiou alebo OCD.
- Ak nie, alebo ak máte plán, úmysel alebo pocit, že myšlienka je správna, potrebujete okamžitú pomoc.
Aj keď myšlienky nechcete realizovať, môžu byť veľmi stresujúce. Nemusíte ich riešiť sama — povedzte to lekárovi, psychológovi alebo dôveryhodnej osobe.
Kedy volať 112 alebo 155
Okamžitú pomoc vyhľadajte, ak:
- máte myšlienky na samovraždu;
- chcete ublížiť sebe alebo dieťaťu;
- myšlienku považujete za prijateľnú alebo máte plán;
- vidíte alebo počujete veci, ktoré iní nevidia či nepočujú;
- máte silnú zmätenosť, bludy alebo výraznú stratu kontaktu s realitou;
- nie ste schopná zaistiť bezpečnosť seba alebo dieťaťa.
Čo pomáha
- Povedať si: „Toto je myšlienka, nie úmysel.“
- Neprijímať myšlienku ako dôkaz, že ste nebezpečná.
- Povedať dôveryhodnej osobe, že máte desivé myšlienky.
- Obmedziť opakované kontroly, ak vás zvyšujú úzkosť.
- Obmedziť vyhľadávanie desivých prípadov na internete.
- Nechať si na chvíľu dieťa od niekoho dôveryhodného a oddýchnuť si.
- Kontaktovať lekára alebo psychológa, ak myšlienky pretrvávajú.
Zhrnutie: Nechcená myšlienka vás desí a je v rozpore s vašimi hodnotami; úmysel znamená, že myšlienku považujete za prijateľnú a chcete podľa nej konať. Ak máte úmysel ublížiť sebe alebo dieťaťu, volajte 112 alebo 155.
