Popôrodná depresia a úzkosť sa často vyskytujú spolu. Matka môže pociťovať smútok, prázdnotu či beznádeju a zároveň neustály strach o dieťa, napätie, nepokoj alebo paniku. Ide o liečiteľné psychické ťažkosti, nie o zlyhanie alebo „zlú matku“.
Ako sa to prejavuje
Pri kombinácii depresie a úzkosti sa môžu objaviť:
- pretrvávajúci smútok, prázdnota alebo beznádeja;
- strata záujmu o veci, ktoré vás predtým bavili;
- pocit viny, bezcennosti alebo, že ste „zlá matka“;
- neustály strach, že sa dieťaťu niečo stane;
- opakované kontrolovanie dýchania, spánku či teploty dieťaťa;
- napätie, búšenie srdca, tlak na hrudníku alebo pocit zúženia;
- podráždenosť, nepokoj a myšlienky, ktoré sa nedajú vypnúť;
- problémy so spánkom aj vtedy, keď máte možnosť odpočívať;
- ťažkosti so sústredením, rozhodovaním či pamäťou;
- stiahnutie sa od partnera, rodiny a priateľov;
- ťažkosti s vytváraním vzťahu s dieťaťom.
Depresia a úzkosť sa môžu navzájom posilňovať: smútok zvyšuje pocit, že situáciu nezvládnete, a strach zase zvyšuje vyčerpanie a pocit viny.
Kedy vyhľadať pomoc
Lekára, pôrodnú asistentku alebo psychológa kontaktujte, ak:
- príznaky trvajú viac ako dva týždne;
- sa zhoršujú namiesto zlepšovania;
- vám bránia spať, jesť alebo starať sa o seba;
- ovplyvňujú starostlivosť o dieťa;
- sa cítite mimo reality alebo veľmi odlúčená;
- máte silnú úzkosť, panické záchvaty alebo neustále desivé myšlienky;
- sa necítite schopná užívať si materské obdobie;
- máte myšlienky na ublíženie sebe alebo dieťaťu.
Podľa NHS sa ženy v popôrodnom období môžu obrátiť na pôrodnú asistentku, zdravotnú sestru alebo všeobecného lekára; pomoc je dostupná a nie je potrebné čakať, kým sa stav výrazne zhorší.
Kedy volať 112 alebo 155
Okamžitú pomoc vyhľadajte, ak:
- máte myšlienky na samovraždu;
- chcete ublížiť sebe alebo dieťaťu;
- myšlienky o ublížení dieťaťu považujete za prijateľné alebo ich chcete realizovať;
- vidíte alebo počujete veci, ktoré iní nevidia či nepočujú;
- máte silnú zmätenosť, bludy alebo výraznú stratu kontaktu s realitou;
- nie ste schopná zaistiť bezpečnosť seba alebo dieťaťa.
Aj keď sa bojíte svojich myšlienok, ale nechcete ich realizovať, je dôležité povedať to lekárovi alebo psychológovi. Nemusíte to riešiť sama.
Čo pomáha
- Povedať partnerovi alebo blízkej osobe presne, ako sa cítite.
- Prijímať konkrétnu pomoc so spánkom, jedlom, domácnosťou a starostlivosťou o dieťa.
- Obmedziť vyhľadávanie desivých prípadov a príznakov na internete.
- Viesť krátky denník myšlienok: čoho sa bojím, čo sa skutočne stalo, čo mi pomohlo.
- Skúšať pomalé dýchanie, krátke prechádzky a chvíle pokoja.
- Nečakať, kým sa stav „sám upraví“, ak príznaky pretrvávajú.
Liečba môže zahŕňať psychoterapiu, najmä kognitívno-behaviorálnu terapiu, podporný rozhovor a v niektorých prípadoch aj lieky. Pri dojčení treba výber lieku vždy konzultovať s lekárom.
Zhrnutie: Popôrodná depresia a úzkosť sa často prekrývajú: smútok, prázdnota a beznádeja sa spájajú s neustálym strachom o dieťa. Ak príznaky trvajú dlhšie ako dva týždne alebo vám sťažujú život, vyhľadajte pomoc; pri myšlienkach na ublíženie sebe či dieťaťu volajte 112 alebo 155.
