Po narodení dieťaťa je prirodzené byť obozretná a občas sa obávať. Popôrodná úzkosť však znamená, že strach je trvalý, ťažko ovládateľný a zasahuje spánok, jedlo, vzťahy alebo starostlivosť o dieťa. Ide o liečiteľný stav, nie o zlyhanie matky.
Ako sa prejavuje
Môžu sa objaviť:
- neustále myšlienky, že sa dieťaťu niečo stane;
- opakované kontrolovanie dýchania, spánku či teploty dieťaťa;
- neschopnosť relaxovať, aj keď dieťa spí;
- napätie, tlak na hrudníku, búšenie srdca alebo pocit zúženia;
- podráždenosť, nepokoj a pocit, že nemôžete zastaviť myšlienky;
- problémy so spánkom aj vtedy, keď máte možnosť odpočívať;
- zhoršená chuť do jedla;
- panické záchvaty;
- vyhýbanie sa situáciám, ktoré vás vystrašia;
- nepríjemné, nechcené myšlienky o ublížení dieťaťu.
Ak sa strach stáva neustálym a ovplyvňuje bežný život, môže ísť o perinatálnu alebo popôrodnú úzkosť.
Nechcené myšlienky nie sú zámerné
Niektoré matky majú náhle, desivé myšlienky, že by mohli dieťaťu ublížiť, aj keby to nikdy nechcú. Takéto myšlienky môžu byť nepríjemné a vyvolávať hanbu, no často sú spojené so strachom, že sa niečo stane.
Dôležité je, či vás také myšlienky desia a odmietate ich. Ak áno, povedzte to lekárovi alebo psychológovi — nemusíte to riešiť sama. Ak však myšlienky považujete za prijateľné, chcete ich realizovať, vidíte alebo počujete veci, ktoré iní nevidia či nepočujú, alebo sa cítite mimo reality, potrebujete okamžitú pomoc.
Kedy vyhľadať pomoc
Objednajte sa k lekárovi, pôrodnej asistentke alebo psychológovi, ak:
- strach trvá viac ako dva týždne alebo sa zhoršuje;
- nemôžete prestať kontrolovať dieťa;
- nemôžete spať, aj keď máte príležitosť;
- máte záchvaty paniky;
- sa vyhýbate starostlivosti o dieťa z obavy, že urobíte chybu;
- sa necítite schopná užívať si materské obdobie;
- máte aj smútok, prázdnotu alebo pocity bezcennosti;
- vás myšlienky desia alebo sa opakujú.
Úzkosť sa často lieči psychoterapiou, podpornými stratégiami a v niektorých prípadoch aj liekmi. Pri dojčení treba výber lieku vždy konzultovať s lekárom.
Kedy volať 112 alebo 155
Okamžitú pomoc vyhľadajte, ak:
- máte myšlienky na samovraždu;
- chcete ublížiť sebe alebo dieťaťu;
- myšlienky o ublížení dieťaťu považujete za prijateľné alebo ich chcete realizovať;
- vidíte alebo počujete veci, ktoré iní nevidia či nepočujú;
- máte silnú zmätenosť, bludy alebo výraznú stratu kontaktu s realitou;
- nie ste schopná zaistiť bezpečnosť seba alebo dieťaťa.
Nemusíte čakať, kým sa situácia stane naliehavou. Ak sa bojíte svojich myšlienok, povedzte to dôveryhodnej osobe a vyhľadajte pomoc.
Čo môže pomôcť medzitým
- Povedať partnerovi alebo blízkej osobe presne, čoho sa bojíte.
- Nastaviť si pravidlá kontroly dieťaťa, napríklad skontrolovať dýchanie raz, nie desiatky krát.
- Odložiť telefón, ak vás prípadové príbehy či vyhľadávanie príznakov zvyšujú strach.
- Viesť krátky denník: čoho sa bojím, čo sa skutočne stalo, čo mi pomohlo.
- Dýchať pomaly: nádych približne 4 sekundy, výdych približne 6 sekúnd.
- Prijímať pomoc so spánkom, jedlom a starostlivosťou o dieťa.
- Nevyhýbať sa všetkým situáciám, ktoré vás desia; postupný kontakt s bežnými činnosťami často znižuje úzkosť.
Tieto kroky môžu pomôcť, ale nenahrádzajú odborné vyšetrenie, ak je úzkosť silná alebo pretrvávajúca.
Zhrnutie: Obavy o dieťa sú normálne, ale ak sú neustále, desivé alebo vám bránia fungovať, môže ísť o popôrodnú úzkosť. Povedzte o tom lekárovi alebo psychológovi; pri myšlienkach na ublíženie sebe či dieťaťu volajte 112 alebo 155.
