Najlepšie je hovoriť o svojej potrebe a prežívaní, nie o tom, čo partner „robí zle“. Cieľom nie je presvedčiť ho, že zlyhal, ale pomôcť mu pochopiť, čo od neho v náročnej chvíli potrebuješ.
Môžeš postupovať takto:
- Vyber pokojný moment, nie chvíľu, keď práve prebieha konflikt.
- Začni uistením: „Nechcem ťa kritizovať ani stavať proti tvojej rodine.“
- Pomenuj svoje pocity: „V tej situácii som sa cítila sama a neistá.“
- Povedz konkrétne, čo potrebuješ: „Potrebujem cítiť, že stojíš pri mne.“
- Daj mu priestor reagovať: „Chcem rozumieť aj tomu, ako si to prežíval ty.“
Môžeš mu povedať napríklad:
Chcem ti povedať niečo dôležité a nechcem, aby to vyznelo ako výčitka. Nechcem, aby si mal pocit, že si musíš vyberať medzi mnou a svojou rodinou.
Keď však nastane podobná situácia, veľmi potrebujem cítiť, že stojíš pri mne. Nie je pre mňa najdôležitejšie, aby si so mnou vo všetkom súhlasil. Potrebujem skôr cítiť, že počuješ, čo prežívam, že moje pocity berieš vážne a že sme v tom spolu.
Keď mám pocit, že sa ma v takej chvíli nezastaneš alebo že zostanem sama, bolí ma to oveľa viac než samotná situácia. Chcem sa pri tebe cítiť bezpečne a vedieť, že aj keď máme rozdielny pohľad, náš vzťah je pre nás oboch dôležitý.
Nechcem na teba tlačiť. Chcem, aby sme spolu našli spôsob, ako si môžeme navzájom dávať takúto podporu. A rada by som počula aj to, čo v podobných chvíľach potrebuješ ty odo mňa.
Dôležitá je jedna veta: „Nepotrebujem, aby si vždy súhlasil. Potrebujem vedieť, že v tom nie som sama.“
Tá často znižuje obrannú reakciu, pretože partner nemusí mať pocit, že od neho žiadaš, aby odsúdil svojich blízkych alebo automaticky uznal tvoju verziu situácie.
Ak je však za tým konkrétna situácia so svokrovcami, môžeme túto vetu upraviť presne podľa toho, čo sa stalo a ako partner reagoval.
