Ak sa pozrieme na správanie dieťaťa z tejto perspektívy, zistíme, že veľa „problémového“ správania nie je úmyselné, ale je dôsledkom nedostatku zručností alebo regulácie emócií. Poďme si to rozobrať:
1) Rozdiel medzi impulzom a vedomým rozhodnutím
Keď je dieťa rozrušené alebo unavené, koná impulzívne, často hádzaním, kričaním, odmietaním.
Ak by bolo pokojné, mohlo by premyslene reagovať, napr.:
Požiadať o pomoc
Počkať, kým sa niečo dokončí
Vyjadriť, čo mu vadí slovami
2) Nedostatok zručností
Niektoré situácie dieťa nezvláda, lebo nevie, ako správne reagovať:
Zdieľať hračky → naučená zručnosť: „Požiadaj, ponúkni výmenu“
Ovládať hnev → naučená zručnosť: „Urobím si prestávku, alebo poviem, že som nahnevaný“
Ak by tieto zručnosti malo, rozhodlo by sa inak a konflikt by sa minimalizoval.
3) Emocionálna regulácia
Pokojné dieťa má lepšiu kontrolu nad frustráciou a impulzmi.
Napr. pri hádke o hračku:
Teraz: kričí, strká, berie násilím
Pokojné + zručnosti: „Môžem sa hrať, keď skončíš?“ alebo „Choďme sa striedať“
4) Predvídanie dôsledkov
Dieťa s pokojom a zručnosťami vidí, čo jeho správanie spôsobí:
Menej hádok
Viac spolupráce
Lepšie vzťahy s ostatnými
5) Základ: potreba vedenia a modelu
Dieťa sa učí tieto zručnosti od rodiča, ktorý ukazuje pokoj, empatiu a riešenie problémov bez trestu.
Keď vidí, že pokojná reakcia funguje, sama ju začne používať.
Zhrnutie:
Ak by dieťa bolo pokojné a malo viac zručností, správalo by sa vedomejšie, vedelo by vyjadriť svoje potreby slovami, zdieľať, čakať, riešiť konflikty a zvládať frustráciu. Konflikty by boli kratšie, menej dramatické a viac sa učilo zo situácií, namiesto toho, aby bolo trestané.
