V momente, keď sa dieťa správa „zle“, to zvyčajne nie je o tom, že by dieťa bolo zlé, ale že mu niečo chýba alebo nie je schopné zvládnuť situáciu. Tu je podrobný pohľad:

1) Potrebuje byť pochopené

• Správanie je forma komunikácie.

• Dieťa môže byť nahnevané, frustrované, unavené, hladné alebo vystrašené.

• Zameraním sa na pocit za ním vidíme, nie len správanie, mu dávame pocit bezpečia.

  • Napr.: „Vidím, že si nahnevaný, preto hádžeš hračky.“

2) Potrebuje bezpečné hranice

• Dieťa potrebuje vedieť, čo je bezpečné a čo nie.

• Hranice poskytujú pocit istoty, aj keď je nahnevané alebo frustrované.

• Dôležité je byť pevná, ale nie trestajúca.

3) Potrebuje podporu pri sebaregulácii

• Mnohým deťom chýba schopnosť zvládať emócie.

• Namiesto trestu potrebujú pomoc naučiť sa upokojiť a riešiť situáciu vhodne.

  • Napr.: „Poďme spolu hlboko dýchať a potom si hračku upraceme.“

4) Potrebuje alternatívy správania

• Dieťa sa učí cez skúsenosti, nie cez strach.

• Ukazujeme mu, čo môže robiť namiesto „zlého“ správania.

  • Namiesto hádzania hračiek: „Môžeš ich stavať, alebo ich odložiť, keď si nahnevaný.“

5) Potrebuje pocit, že je hodnotné

• Správanie dieťaťa neovplyvňuje jeho hodnotu ako osoby.

• Oddelenie správania od dieťaťa: „Hádzanie hračiek je nebezpečné, ale ty si stále skvelé dieťa.“

Zhrnutie:
V momente „zlého“ správania dieťa potrebuje:

1. Byť pochopené a vypočuté – rozpoznať jeho emócie

2. Bezpečné a jasné hranice – čo je prijateľné a čo nie

3. Podporu pri sebaregulácii – naučiť sa upokojiť a riešiť situáciu

4. Alternatívy správania – naučiť sa, čo môže robiť namiesto nevhodného správania

5. Pocit hodnoty – vedieť, že nie je zlé, iba robilo nesprávny čin

Týmto spôsobom sa dieťa učí rozumieť svojim emóciám a správaniu, namiesto toho, aby sa len bálo trestu alebo „robiť zlé“.