To je veľmi tichá, ale zásadná otázka. Skúsme ju nechať doznieť, nie hneď vyriešiť.
Keď sa na chvíľu zastavíš a pozrieš sa pravdivo:
Komu dnes dávaš energiu?
Ako často sa pýtaš, čo potrebuješ ty?
Je tvoja starostlivosť o seba rovnako pravidelná ako starostlivosť o druhých?
U mnohých ľudí je odpoveď jemné „nie“.
Nie preto, že by nechceli — ale preto, že sa to naučili prehliadať.
Malé zrkadlo
Predstav si, že by si sa k sebe správala tak, ako k niekomu, koho máš rada:
dovolila by si oddych bez vysvetľovania
všimla by si únavu skôr, než sa zmení na vyčerpanie
nečakala by si, kým „bude všetko hotové“
Jedna vyrovnávacia otázka na dnes
„Čo mi dnes môže vrátiť aspoň 10 % energie, ktorú som dala?“
Nemusí to byť veľké.
Možno:
ticho
teplý čaj
vypnutý telefón na pár minút
Jemná pravda
Ak energiu len rozdávaš a nedopĺňaš, telo si ju vezme samo — cez únavu, podráždenosť alebo smútok.
Dopĺňať energiu nie je sebecké.
Je to spôsob, ako zostať láskavá bez toho, aby si sa stratila.
