Toto tvrdenie je čiastočne pravdivé, ale treba ho formulovať presne: kosť nie je elektrický generátor v bežnom zmysle slova. Pri zaťažení a deformácii v nej vznikajú veľmi malé elektrické potenciály, ktoré môžu ovplyvňovať procesy prestavby kostného tkaniva.
V kostiach sa uplatňujú najmä dva javy:
- piezoelektrický efekt – deformácia kryštálov kolagénu a minerálnych zložiek vytvára drobný elektrický náboj;
- prúdenie tekutiny v póroch kosti – pohyb tekutiny cez jemné kanáliky vytvára tzv. streaming potentials, teda elektrické potenciály spôsobené tokom iónov.
Tieto signály môžu osteocytom a ďalším kostným bunkám pomáhať „vnímať“ mechanické zaťaženie. Kosť sa podľa toho prispôsobuje: pri pravidelnom primeranom zaťažení podporuje tvorbu a udržiavanie kostnej hmoty, zatiaľ čo dlhodobá nečinnosť môže viesť k jej úbytku.
Presnejšia formulácia by teda bola:
Kosť je živé, dynamicky sa prestavujúce tkanivo. Pri mechanickom zaťažení v nej vznikajú veľmi malé elektrické potenciály, ktoré sa podieľajú na mechanotransdukcii — premene mechanického podnetu na bunkovú odpoveď.
Tieto prirodzené signály však nemožno chápať ako praktický zdroj elektriny pre zariadenia. Ich význam spočíva najmä v komunikácii medzi mechanickým zaťažením a biologickou prestavbou kosti.
