Odpoveď závisí hlavne od veku a vývinovej fázy dieťaťa.
Do cca 6 mesiacov
Malé bábätko ešte úplne nechápe pojem „som tu, aj keď ma nevidíš“.
Vníma hlavne:
tvoj hlas
dotyk
vôňu
Ak ťa nevidí ani necíti, jeho mozog to môže vyhodnotiť ako:
„Zmizla.“
Nie je to strach v dospelom zmysle, ale biologická reakcia.
6–12 mesiacov
Tu sa začína rozvíjať stálosť objektu (chápanie, že existuješ aj mimo dohľadu).
Zároveň však prichádza separačná úzkosť.
To znamená:
Už vie, že si niekde.
Ale nevie, kedy a či sa vrátiš.
Čas ešte nevníma.
Preto môže reagovať plačom, aj keď ho uisťuješ hlasom z vedľajšej miestnosti.
Po 1. roku
Postupne lepšie chápe:
že si blízko,
že sa vraciaš,
že odchod nie je trvalý.
Stále však potrebuje skúsenosť, že sa naozaj vraciaš – opakovane.
Pri zaspávaní
Aj keď dieťa rozumie, že si v byte,
pri prechode do spánku sa zvyšuje potreba bezpečia.
Mozog kontroluje:
je všetko rovnaké?
nezmenilo sa prostredie?
Preto môže reagovať citlivejšie.
Čo pomáha
pokojný hlas pred odchodom („Som tu, idem do kuchyne, hneď prídem.“)
krátke návraty, ak plače
rovnaká večerná rutina
postupné vzďaľovanie (nie náhle zmiznutie)
Opakovaná skúsenosť:
„Odíde a vždy sa vráti.“
buduje dôveru.
Dôležité
Ak dieťa potrebuje, aby si bola fyzicky blízko, neznamená to, že niečo robíš zle.
Znamená to, že jeho nervový systém ešte dozrieva.
