Áno, výskum naznačuje možnú súvislosť medzi výživou v ranom živote a neskorším zdravím mozgu, ale pri tvrdení „viac cukru v detstve → demencia v starobe“ treba byť veľmi opatrný. Priamy dôkaz zatiaľ nemáme.
Čo už vieme
1. Metabolické zdravie počas života súvisí s rizikom demencie.
Cukrovka 2. typu, inzulínová rezistencia, obezita a ďalšie metabolické problémy sú spojené s vyšším rizikom kognitívneho úpadku a demencie. Preto je biologicky možné, že dlhodobé stravovacie návyky, ktoré podporujú zdravý metabolizmus, majú význam aj pre mozog.
2. V dospelosti sa vysoký príjem cukru spája s vyšším rizikom demencie.
Niekoľko observačných štúdií našlo súvislosť medzi vyšším príjmom cukru alebo sladených nápojov a neskorším výskytom demencie. Napríklad jedna kohortová štúdia našla vyššie riziko pri vyššom príjme cukru a ďalšia pri vyššej konzumácii cukrom sladených nápojov.
To však neznamená, že cukor bol príčinou demencie. Ľudia s vyšším príjmom cukru môžu mať zároveň odlišnú celkovú stravu, hmotnosť, pohyb, socioekonomické podmienky či zdravotný stav.
3. Celkový stravovací vzorec má pravdepodobne väčší význam než samotný cukor.
Systematický prehľad USDA zistil, že stravovacie vzorce bohatšie na zeleninu, ovocie, strukoviny, orechy, ryby a nenasýtené tuky a s menším množstvom sladených nápojov sú u dospelých a starších ľudí spojené s nižším rizikom kognitívneho úpadku a demencie. Dôkaz však bol hodnotený ako stredne silný a veľká časť štúdií bola observačná.
A čo práve detstvo?
Tu je dôkazov oveľa menej.
Veľmi zaujímavá štúdia publikovaná v roku 2026 využila historické britské prideľovanie cukru počas povojnového obdobia ako prirodzený experiment. U ľudí vystavených obmedzeniu cukru počas prvých 1 000 dní života sa neskôr pozorovalo nižšie riziko demencie a Alzheimerovej choroby. Autori uviedli približne 27 % nižšie riziko demencie a 46 % nižšie riziko Alzheimerovej choroby.
To je zaujímavý a dôležitý signál, pretože ide práve o raný život. Jedna takáto štúdia však ešte nestačí na tvrdenie, že cukor v detstve spôsobuje demenciu o 60 či 70 rokov neskôr.
Čo ešte nevieme
Nevieme spoľahlivo povedať:
- koľko cukru v detstve by zvyšovalo riziko demencie,
- či existuje nejaká konkrétna „bezpečná hranica“ z pohľadu budúceho mozgu,
- či je rozhodujúci samotný cukor, alebo skôr celkový stravovací vzorec a metabolické zdravie,
- ktoré obdobie – tehotenstvo, prvé dva roky alebo neskoršie detstvo – je najdôležitejšie,
- do akej miery možno výsledky zo starších populácií preniesť na dnešné deti.
Preto by som to formuloval takto
Nie:
„Ak bude dieťa jesť veľa cukru, dostane v starobe demenciu.“
Skôr:
„Výživa v ranom živote môže byť jedným z faktorov, ktoré dlhodobo ovplyvňujú zdravie mozgu. Dostupné dôkazy naznačujú možnú súvislosť medzi nižším príjmom cukru v ranom živote a neskorším zdravím mozgu, ale zatiaľ nevieme dokázať, že samotný cukor v detstve spôsobuje demenciu.“
A to je dôležité aj prakticky: nie je dôvod strašiť rodičov tým, že občasná sladkosť „poškodí mozog na celý život“. Oveľa rozumnejšie je od začiatku budovať pestrú stravu, obmedzovať sladené nápoje a nadbytok pridaného cukru a podporovať zdravý pohyb, spánok a metabolické zdravie.
