Chyby z nepozornosti môžu signalizovať ADHD vtedy, keď nie sú ojedinelé, trvajú dlhodobo, sú výraznejšie než u rovesníkov a objavujú sa vo viacerých prostrediach — napríklad doma aj v škole. Samotné občasné prehliadnutie znamienka alebo zabudnutie úlohy ADHD neznamená. CDC
Varovný obraz
Pozornosť si zaslúži najmä kombinácia viacerých prejavov:
- dieťa často robí chyby z nepozornosti;
- prehliada detaily alebo pracuje príliš unáhlene;
- má problém udržať pozornosť pri úlohách a hre;
- pôsobí, akoby nepočúvalo, hoci nemá problém so sluchom;
- nedokončuje začaté úlohy;
- ťažko si organizuje školské veci;
- často stráca pomôcky, zošity alebo zadania;
- ľahko ho vyrušia okolité podnety;
- zabúda na každodenné povinnosti;
- vyhýba sa úlohám, ktoré vyžadujú dlhšie sústredenie.
Pri niektorých deťoch sa pridáva hyperaktivita alebo impulzivita: vrtia sa, vstávajú, skáču do reči, konajú bez premyslenia alebo majú problém čakať. ADHD však môže mať aj prevažne nepozornú podobu bez výraznej hyperaktivity. NIMH
Podmienky diagnózy
Podľa diagnostických odporúčaní musia byť prejavy:
- prítomné najmenej 6 mesiacov;
- nevhodné vzhľadom na vek a vývinovú úroveň;
- pozorované najmenej v dvoch prostrediach, napríklad doma a v škole;
- natoľko výrazné, že zhoršujú školské, sociálne alebo rodinné fungovanie;
- začaté v detstve, pričom viacero príznakov má byť prítomných pred 12. rokom.
U detí do 16 rokov sa pri prevažne nepozornom alebo hyperaktívno-impulzívnom type vyžaduje najmenej šesť príznakov. U starších dospievajúcich a dospelých sa používa nižší počet. CDC
Čo môže vyzerať podobne
Nepozornosť nemusí byť ADHD. Podobné chyby môže spôsobovať:
- nedostatok spánku;
- stres alebo úzkosť;
- depresívna nálada;
- ťažkosti so sluchom alebo zrakom;
- špecifická porucha učenia;
- nepochopenie učiva;
- nevhodná náročnosť úloh;
- dlhé vyčerpanie alebo zdravotný problém;
- náročná situácia doma či v škole.
Preto sa ADHD neurčuje podľa jednej známky, krátkeho dotazníka ani dojmu rodiča. Diagnostika zahŕňa rozhovor s rodičmi, informácie od učiteľa, hodnotenie správania vo viacerých prostrediach a posúdenie ďalších možných príčin. AAP klinické odporúčania
Čo môžu rodičia urobiť
Veďte si krátke poznámky:
- pri akých úlohách chyby vznikajú;
- ako často sa objavujú;
- či sú prítomné aj mimo školy;
- či sa zhoršujú pri únave alebo strese;
- čo dieťaťu pomáha.
Porozprávajte sa s učiteľom a pediatrom. Už počas čakania na vyšetrenie môžu pomôcť kratšie zadania, pokyny po jednom kroku, kontrolný zoznam, pokojnejšie miesto a krátke pracovné bloky.
Najdôležitejšie je neoznačovať dieťa za „nepozorné“ alebo „lenivé“. Presnejšia veta je: „Všímam si, že často preskočíš krok. Nájdime postup, ktorý ti pomôže skontrolovať prácu.“
