Niektoré naše dnešné reakcie môžu súvisieť s tým, čo sme sa o sebe, o druhých a o svete naučili v detstve. Nemusí ísť pritom o jednu veľkú traumatickú udalosť. Presvedčenia často vznikajú z množstva malých skúseností, viet, pravidiel a vzorcov, ktoré sa opakovali.
Dôležité je, že presvedčenie nie je automaticky pravda. Je to spôsob, akým sme si kedysi vysvetlili svoje skúsenosti.
🧠 Presvedčenia, ktoré si môžeme odniesť z detstva
„Musím byť dobrá, aby ma mali radi.“
Môže sa prejavovať tým, že sa snažíte všetkým vyhovieť, ťažko odmietate a máte výčitky, keď myslíte na seba.
Nový pohľad:
„Nemusím si zaslúžiť lásku tým, že budem vyhovovať všetkým.“
„Musím byť silná a všetko zvládnuť sama.“
V dospelosti môžete mať problém požiadať o pomoc, priznať únavu alebo ukázať zraniteľnosť.
Nový pohľad:
„Požiadať o pomoc nie je slabosť.“
„Chyby znamenajú, že som zlyhala.“
Môže viesť k perfekcionizmu, strachu zo zlyhania alebo neustálemu sebakritickému hodnoteniu.
Nový pohľad:
„Chyba hovorí o konkrétnej situácii, nie o mojej hodnote.“
„Najprv sa musím postarať o ostatných.“
Takéto presvedčenie si môže človek odniesť najmä vtedy, keď v rodine videl, že potreby druhých boli vždy dôležitejšie.
V dospelosti potom môže byť ťažké zastaviť sa a oddýchnuť si.
Nový pohľad:
„Aj moje potreby sú dôležité.“
„Nemôžem nikoho sklamať.“
Môže viesť k preberaniu príliš veľkej zodpovednosti, strachu povedať „nie“ a neustálemu prispôsobovaniu sa.
Nový pohľad:
„Môžem niekoho sklamať a napriek tomu byť dobrým človekom.“
„Moje emócie sú príliš veľa.“
Ak sme v detstve často počúvali „neplač“, „neboj sa“ alebo „nebuď precitlivená“, mohli sme sa naučiť svoje pocity potláčať.
Nový pohľad:
„Moje emócie nie sú problém. Môžem sa naučiť s nimi pracovať.“
„Musím mať všetko pod kontrolou.“
Kontrola môže dávať pocit bezpečia, najmä ak bolo detské prostredie nepredvídateľné.
V dospelosti však môže viesť k napätiu a neschopnosti oddýchnuť si.
Nový pohľad:
„Nie všetko môžem kontrolovať. Môžem však ovplyvniť, ako na situáciu zareagujem.“
🔎 Ako zistiť, ktoré presvedčenia sú moje?
Skúste si všimnúť situácie, v ktorých reagujete neprimerane silnou emóciou alebo stále rovnakým spôsobom.
Napríklad:
Niekto vás požiada o pomoc.
Prvá myšlienka:
„Musím pomôcť.“
Pocit:
vina, ak chcete povedať nie.
Správanie:
súhlasíte, aj keď ste vyčerpaná.
Potom sa môžete zastaviť a opýtať:
„Čoho sa vlastne bojím, ak poviem nie?“
Možno sa objaví:
„Budú si myslieť, že som sebecká.“
A ešte hlbšie:
„A ak si niekto myslí, že som sebecká, čo to znamená o mne?“
Práve tu sa môže objaviť staré presvedčenie.
👶 Skúste sa pozrieť na svoje detstvo novými očami
Môžete si napísať:
- Čo sa u nás doma považovalo za „dobré“ správanie?
- Za čo som bola chválená?
- Za čo som bola kritizovaná?
- Mohla som otvorene prejavovať hnev, smútok alebo strach?
- Musela som byť často „šikovná“, „zodpovedná“ alebo „bezproblémová“?
- Čo sa stalo, keď som povedala „nie“?
- Ako sa u nás doma pristupovalo k chybám?
- Ako rodičia reagovali, keď boli unavení alebo pod stresom?
- Čo som sa naučila o oddychu?
- Čo som sa naučila o láske a prijatí?
Potom sa opýtajte:
„Ktoré z týchto pravidiel stále žijem, hoci mi dnes už neslúžia?“
🌱 A nemusíte obviňovať svojich rodičov
Pochopenie pôvodu presvedčenia neznamená hľadanie vinníka. Aj rodičia často odovzdávajú to, čo sa sami naučili.
Dôležité je, že v dospelosti môžeme niektoré staré vzorce vedome prehodnotiť.
„Takto som sa to naučila.“
neznamená
„Takto to musím robiť celý život.“
A práve toto uvedomenie môže byť prvým krokom k tomu, aby sme staré presvedčenia nevedome neodovzdávali ďalej svojim deťom.
❤️ Jedna otázka na záver
Skúste si dnes dokončiť vetu:
„Ako dieťa som sa naučila, že aby som bola dosť dobrá, musím ___________.“
A potom:
„Dnes už viem, že nemusím ___________, aby som bola hodnotná.“
Niekedy práve medzi týmito dvoma vetami nájdeme jeden z najdôležitejších vzorcov, ktorý ovplyvňuje naše dnešné rozhodnutia, vzťahy aj schopnosť postarať sa o seba.
