Cieľom nie je, aby dieťa nikdy nezávidelo, ale aby pochopilo, že úspech druhého neznamená jeho vlastný neúspech.
Čo môže rodič robiť?
1. Učte ho pomenovať emóciu
Ak dieťa povie: „On dostal lepšiu známku ako ja,“ nemusíte ho hneď presviedčať, že sa má tešiť. Skôr:
„Vyzerá to, že ťa to mrzí. Možno by si si tiež želal takú známku.“
Dieťa sa tak učí, že závisť či sklamanie sú emócie, o ktorých sa dá hovoriť.
2. Oddeľujte úspech druhého od hodnoty dieťaťa
Zdôrazňujte:
„To, že sa jej niečo podarilo, neznamená, že ty si horší.“
Dieťa si postupne vytvára predstavu, že ľudská hodnota nie je súťaž.
3. Chváľte úsilie, nie iba výsledok
Namiesto porovnávania typu „Pozri, aký je šikovný“ môžete povedať:
„Všimla som si, koľko času si tomu venoval.“
Pomáha to vytvárať vnútornú motiváciu a zdravšie sebavedomie.
4. Učte dieťa tešiť sa spolu s druhými
Keď sa niekomu niečo podarí, môžete sa spýtať:
„Čo myslíš, koľko práce ho to stálo?“ alebo „Čo by si mu mohol povedať?“
Namiesto súťaženia sa tak pozornosť presúva k uznaniu úsilia druhého.
5. Vyhnite sa porovnávaniu medzi deťmi
Vety ako „Pozri sa na sestru, tá to zvládla bez problémov“ môžu vytvárať rivalitu. Lepšie je porovnávať dieťa so sebou samým:
„Minulý mesiac si to ešte nevedel a teraz to už dokážeš.“
6. Buďte vzorom
Deti veľmi dobre sledujú, ako rodičia reagujú na úspech iných ľudí. Ak dieťa počuje: „Kamarát dostal povýšenie, prajem mu to a zároveň ma to motivuje,“ učí sa zdravému spôsobu reagovania.
7. Pomôžte mu premeniť závisť na motiváciu
Ak dieťa povie: „Závidím mu, že vie tak dobre hrať futbal,“ môžete odpovedať:
„Chápem. Čo sa ti na tom páči? Chcel by si sa v niečom zlepšiť aj ty?“
Najdôležitejšie
Dieťa nemusí byť nútené hovoriť „teším sa z jeho úspechu“, keď to tak necíti. Najprv je dôležité emóciu prijať a pochopiť. Až potom sa môže naučiť reagovať zdravšie.
Dobrá myšlienka, ktorú môžete dieťaťu opakovať, je:
„Jeho úspech ti nič neberie. Každý z nás môže byť dobrý v niečom inom a každý má svoju vlastnú cestu.“
