Znížiť množstvo cukru v jedálničku nemusí znamenať, že doma zakážeme všetky sladkosti.
Práve naopak.
Ak sa z čokolády, koláča alebo zmrzliny stane niečo úplne zakázané, môže to zvýšiť ich príťažlivosť a zároveň vytvoriť zbytočné napätie pri jedle.
Oveľa dôležitejšie je vytvoriť návyky, pri ktorých sladké nie je každodenným základom, ale zároveň nie je ani tabu.
Začnime tým, čo sa opakuje každý deň
Nemusíme riešiť každú jednu sušienku.
Oveľa väčší význam môže mať pozrieť sa na potraviny, ktoré dieťa konzumuje pravidelne.
Napríklad:
- sladené nápoje,
- ochutené jogurty,
- sladené cereálie,
- sladké tyčinky,
- ochutené mliečne dezerty,
- sladené čaje,
- sladké pečivo.
Ak sa niektorá z týchto potravín objavuje každý deň, práve tu môže byť jednoduché miesto na zmenu.
Nemusíme meniť všetko naraz.
Najprv sa pozrime na nápoje
Sladené nápoje môžu byť nenápadným zdrojom cukru, pretože ich vypijeme rýchlo a často ich nevnímame ako sladkosť.
Voda alebo nesladený nápoj môže byť základom pitného režimu.
Ak je dieťa zvyknuté na sladké nápoje, nemusíme urobiť prudký zákaz zo dňa na deň.
Môžeme ich postupne obmedzovať a zároveň ponúkať dostupnú alternatívu.
Cieľom nie je boj o každý pohár. Cieľom je, aby voda bola prirodzenou a bežnou voľbou.
Vymeňme, nie zakážme
Namiesto:
„Toto už nesmieš.“
môžeme skúsiť:
„Poďme skúsiť túto verziu.“
Ochutený jogurt môžeme občas nahradiť bielym jogurtom s ovocím.
Sladké cereálie môžeme vymeniť za obyčajné ovsené vločky s ovocím.
Sladený nápoj za vodu alebo nesladený čaj.
Nie každá náhrada musí byť dokonale „zdravá“.
Dôležité je, aby bola pre rodinu reálne zvládnuteľná a dlhodobo udržateľná.
Sladkosť nemusí byť odmena
Veľmi ľahko sa môže stať, že sladkosť používame ako odmenu:
„Keď budeš poslúchať, dostaneš čokoládu.“
„Keď doješ zeleninu, môžeš si dať dezert.“
Tak sa sladké môže v očiach dieťaťa stať mimoriadne hodnotnou odmenou.
Oveľa pokojnejšie môže byť oddeliť jedlo od odmeňovania.
Koláč nemusí byť odmena za dobré správanie a zelenina nemusí byť povinnosť, ktorú treba „odpracovať“.
Nestrašme jedlom
Nie je potrebné hovoriť:
„Cukor je zlý.“
„Z toho budeš tučný.“
„Toto ti pokazí zdravie.“
Dieťa ešte len vytvára svoj vzťah k jedlu a vlastnému telu.
Môžeme používať neutrálnejší jazyk:
„Toto je sladká pochúťka a dávame si ju skôr občas.“
„Toto jedlo nám poskytne viac vlákniny a živín.“
„Poďme si vybrať aj niečo, čo nás viac zasýti.“
Tak dieťa učíme rozumieť jedlu bez zbytočného strachu a pocitu viny.
Nech má dieťa pravidelný režim jedál
Ak je dieťa počas dňa veľmi hladné, sladkosť môže byť jednoducho najrýchlejšou a najlákavejšou možnosťou.
Pravidelné hlavné jedlá a primerané desiaty môžu pomôcť vytvoriť predvídateľný režim.
Keď je dieťa sýte a má k dispozícii pestré jedlá, nemusí byť neustále odkázané na sladký snack.
Majme doma dobré možnosti poruke
Deti často zjedia to, čo je ľahko dostupné.
Ak je na kuchynskej linke miska cukríkov, bude jednoduchšie siahnuť po nich.
Ak je pripravené ovocie, jogurt alebo iná vhodná desiata, dieťa má na výber.
Nemusíme sladkosti schovávať ako zakázaný poklad. Stačí, ak nie sú jedinou a najľahšie dostupnou možnosťou.
Zapojme dieťa do výberu
Namiesto neustáleho rozhodovania za dieťa môžeme ponúknuť dve možnosti:
„Chceš jablko alebo hrušku?“
„Dáš si jogurt s banánom alebo s jahodami?“
„Chceš vodu alebo nesladený čaj?“
Dieťa má pocit voľby, ale zároveň sa pohybuje v hraniciach, ktoré nastavuje rodič.
Nemusí rozhodovať o všetkom. Stačí, keď má primeraný priestor rozhodovať o niečom.
Rodič nastavuje hranice, dieťa sa učí počúvať svoje telo
Pri stravovaní môže byť užitočné, keď rodič rozhoduje:
čo sa ponúka, kedy sa jedlo ponúka a kde sa jedlo konzumuje.
Dieťa môže postupne rozhodovať:
či z ponúknutého jedla bude jesť a koľko zje.
Samozrejme, tento prístup treba prispôsobiť veku dieťaťa a jeho individuálnym potrebám.
Dôležité je vyhnúť sa neustálemu núteniu do jedla alebo vyjednávaniu o každom súste.
Sladkosti môžu zostať súčasťou života
Zdravý jedálniček nemusí byť úplne bez sladkého.
Dieťa môže mať koláč na oslave, zmrzlinu počas výletu alebo kúsok čokolády.
Podstatné je, aby sa z príležitostnej pochúťky nestal každodenný základ stravovania.
Rovnováha je často udržateľnejšia než úplný zákaz.
Najdôležitejší je príklad rodiča
Je ťažké učiť dieťa zdravému vzťahu k jedlu, ak rodič sám neustále drží diéty, zakazuje si potraviny alebo sa za jedlo trestá.
Dieťa sleduje, ako sa správame my.
Ak vidí, že jeme pestro, pijeme vodu, hýbeme sa, doprajeme si sladkosť bez výčitiek a potom sa jednoducho vrátime k bežnému jedálničku, dostáva veľmi dôležitú lekciu:
Zdravie neznamená dokonalosť.
Nemusí to byť boj
Ak dieťa jeden deň zje viac sladkostí, nemusíme na druhý deň zaviesť prísne pravidlá.
Ak si dá na oslave tortu, nemusíme mať pocit, že sme zlyhali.
Stačí pokračovať v bežnom režime.
Jeden sladký deň neurčuje kvalitu celého jedálnička. Rovnako ako jedna zdravá večera nevyrieši všetko.
Dôležitý je dlhodobý vzorec.
Malé zmeny, ktoré môžu fungovať
Môžeme začať napríklad takto:
1. Sladené nápoje necháme skôr na príležitostné situácie.
2. Pri pravidelne konzumovaných výrobkoch začneme porovnávať množstvo pridaného cukru.
3. Častejšie ponúkneme ovocie alebo neochutené mliečne výrobky.
4. Sladkosti prestaneme používať ako odmenu alebo trest.
5. Nebudeme dieťa za sladké zahanbovať ani trestať.
6. Zmeny budeme robiť postupne a ideálne ako celá rodina.
Cieľom nie je dieťa, ktoré nikdy neje sladké
Cieľom je dieťa, ktoré postupne chápe, že:
nie všetko, čo chutí sladko, musí jesť každý deň,
nie každé jedlo musí byť „zdravé“ alebo „nezdravé“,
sladkosť nie je odmena ani zakázané ovocie,
a zdravé stravovanie neznamená dokonalosť.
Ak sa nám podarí vytvoriť doma prostredie, kde je pestré jedlo prirodzenou súčasťou života a sladkosti majú svoje miesto bez výčitiek, nemusíme každý deň viesť boj o cukor.
Najväčšou zmenou nemusí byť zákaz jednej potraviny. Môže ňou byť vytvorenie takých rodinných návykov, pri ktorých sa zdravšia voľba postupne stane tou najprirodzenejšou.
