Plač bábätka nie je rozsudok nad vaším materstvom. Je predovšetkým signálom: „Niečo potrebujem alebo je toho na mňa priveľa.“ Novorodenec ešte nemá iný spôsob, ako to povedať.
Čo môže plač skutočne znamenať
Bábätko môže byť:
- hladné alebo smädné,
- unavené a neschopné samo zaspať,
- preťažené svetlom, zvukmi či kontaktom,
- v nepohodlí – napríklad kvôli plienke, teplote alebo potrebe odgrgnutia,
- v potrebe blízkosti, náručia a upokojenia,
- niekedy jednoducho rozrušené bez jasnej príčiny.
Nie každý plač má okamžite identifikovateľný dôvod. A nie každý plač sa dá hneď zastaviť.
Čo často hovorí skôr váš strach
Keď bábätko dlho plače, myseľ môže začať hovoriť:
- „Som zlá mama.“
- „Neviem, čo potrebuje.“
- „Ostatní ho dokážu upokojiť, ja nie.“
- „Keby som bola lepšia mama, neplakalo by.“
- „Určite mu niečo robím zle.“
Tieto myšlienky nie sú automaticky faktami. Plač dieťaťa a kvalita vašej starostlivosti nie sú to isté. Skúste si namiesto „Prečo ho nedokážem utíšiť?“ položiť otázku: „Čo mi moje bábätko práve komunikuje a čo mu môžem pokojne ponúknuť?“ Možno potrebujete skúsiť nakŕmiť ho, prebaliť, pochovať či stíšiť prostredie. A možno urobíte všetko správne a ono bude ešte chvíľu plakať. Aj vtedy ste jeho potrebu bezpečia mohli naplniť.
Dôležité rozlíšenie
Plač neznamená zlyhanie. Nevedieť okamžite, prečo plače, neznamená byť zlou mamou. Potrebovať pomoc neznamená nezvládať materstvo. Ak je však plač nezvyčajný alebo neutíšiteľný a pridá sa horúčka, ťažkosti s dýchaním, výrazná spavosť, odmietanie kŕmenia, opakované vracanie alebo iný znepokojujúci príznak, kontaktujte pediatra. A ak vás vlastné pocity viny, úzkosti či bezmocnosti začínajú zahlcovať alebo pretrvávajú dlhšie než približne dva týždne, povedzte o nich zdravotníkovi. Aj mama potrebuje byť vypočutá a podporená.
