Tento pocit je veľmi častý pri chronickom strese, vyčerpaní alebo keď je človek dlhodobo „na autopilote“.
Je to ako:
cítiš smútok, hnev alebo radosť, ale cez nejakú neviditeľnú bariéru
vieš, že niečo cítiš, ale nemáš prístup k úplnej hĺbke pocitov
možno sa cítíš odpojená od seba, od ľudí alebo od sveta
Prečo sa to deje
Ochranný mechanizmus mozgu – keď je stres alebo vyčerpanie príliš veľké, mozog oddiali pocity, aby ťa ochránil pred zahltením.
Autopilot / rutina – keď stále konáš mechanicky, emócie sa „skryjú za sklom“.
Nedostatok sebareflexie alebo priestoru pre seba – ak nemáš čas zastaviť sa a cítiť, emócie sa oddeľujú od vedomia.
Ako sa jemne spojiť s emóciami
Nazývaj pocity nahlas alebo v denníku
Napr.: „Cítim sa unavená“ alebo „Cítim napätie“.
Nie je potrebné analyzovať, len identifikovať.
Krátke telo–emo cvičenie (2–3 minúty)
Sadni si, zavri oči.
Sústreď sa na telo a spýtaj sa: „Kde v tele cítim napätie alebo emóciu?“
Len vnímaj, nehodnoť.
Malý „ventil“ emócií
Môže byť pohyb, kreslenie, písanie, hudba alebo ticho so slzami.
Cieľ: emócie môžu prechádzať cez sklo, bez toho, aby ťa zahltili.
Deň po dni, minúta po minúte
Nemusíš hneď cítiť všetko naraz.
Stačí krátky kontakt s emóciou, postupne sa „sklo“ začne rozpúšťať.
