Potreba pozornosti a bezpečia v okamihu, keď ma dieťa prerušuje, lebo sa s niekým rozprávam

Znie to úplne pochopiteľne. Keď ťa dieťa preruší v momente, keď sa rozprávaš s niekým iným, často tam nejde o „neslušnosť“, ale o veľmi základnú potrebu.

V tom okamihu sa u dieťaťa môže diať toto:

• Potreba pozornosti: „Potrebujem si overiť, že som pre teba stále dôležité.“

• Potreba bezpečia: „Keď sa venuješ niekomu inému, cítim sa trochu neisté.“

• Potreba spojenia: dieťa ešte nevie dobre odhadnúť čas a čakanie je preň ťažké.

A u teba?

• Potreba rešpektu a pokoja

• Potreba dokončiť rozhovor

• Potreba nebyť neustále vytrhnutá z prítomného okamihu

Pomáha, keď sa tieto potreby stretnú uprostred. Napríklad:

• krátky očný kontakt, dotyk, veta typu:
  „Vidím ťa. Si pre mňa dôležité. O chvíľku sa ti budem venovať.“

• alebo sa s dieťaťom vopred dohodnúť na signáli, keď potrebuješ dopovedať vetu.

Nejde o to, aby dieťa „neotravovalo“, ale aby sa postupne učilo, že pozornosť sa dá zdieľať a že spojenie sa nestráca, ani keď práve čaká