Závisť je komplexná emócia, ktorá vzniká vtedy, keď človek porovnáva svoju situáciu s iným človekom a vníma, že druhý má niečo, čo jemu chýba alebo čo by si sám želal. Môže ísť o peniaze, vzhľad, úspech, vzťah, spoločenské postavenie, schopnosti, uznanie či životný štýl.
Dôležité je, že závisť nie je automaticky „zlá“ vlastnosť. Je to psychologická reakcia, ktorá môže človeku signalizovať, po čom túži, čo mu chýba alebo v čom sa cíti neistý.
1. Ako závisť vzniká?
Jedným z najdôležitejších mechanizmov je sociálne porovnávanie. Človek prirodzene porovnáva svoje schopnosti, vzhľad, úspechy či životnú situáciu s ostatnými.
Napríklad:
- „On má lepšiu prácu ako ja.“
- „Ona vyzerá lepšie.“
- „Všetci moji spolužiaci sú úspešnejší.“
- „Prečo sa jemu darí a mne nie?“
Ak človek dospeje k záveru, že je v porovnaní s druhým v nevýhode, môže sa objaviť závisť.
2. Závisť verzus žiarlivosť
Tieto pojmy sa často zamieňajú, ale psychologicky nie sú totožné.
- Závisť sa typicky týka troch prvkov: ja – druhý človek – niečo, čo druhý má a ja chcem.
- Žiarlivosť sa častejšie týka ohrozenia existujúceho vzťahu, napríklad strachu, že partner uprednostní niekoho iného.
Človek teda môže závidieť kolegovi povýšenie, zatiaľ čo môže žiarliť na partnera kvôli jeho pozornosti voči inej osobe.
3. Benígna a škodlivá závisť
Psychológia rozlišuje aj rôzne podoby závisti.
Benígna závisť môže človeka motivovať. Človek si povie:
„Chcem sa dostať na jeho úroveň. Čo môžem urobiť, aby som sa zlepšil?“
V tomto prípade závisť môže podporiť:
- motiváciu,
- sebazdokonaľovanie,
- stanovovanie cieľov,
- väčšie úsilie.
Škodlivá alebo deštruktívna závisť je spojená skôr s túžbou, aby druhý človek o svoju výhodu prišiel. Objavujú sa myšlienky typu:
„Keď to nemám ja, nemal by to mať ani on.“
Môže viesť k nepriateľstvu, ohováraniu, znehodnocovaniu úspechov druhých alebo k snahe sabotovať ich.
4. Čo sa skrýva pod závisťou?
Závisť často nie je samotným základným problémom. Môže zakrývať iné emócie, napríklad:
- nízke sebavedomie – „Nie som dosť dobrý.“
- pocit menejcennosti – „Ostatní sú lepší ako ja.“
- frustráciu – „Snažím sa, ale nedarí sa mi.“
- strach zo zlyhania,
- pocit nespravodlivosti – „Prečo má on všetko ľahšie?“
- hanbu alebo pocit vlastného nedostatku.
Preto môže byť užitočnejšie pýtať sa „Čo mi táto závisť hovorí o mne?“ než iba „Ako sa jej zbavím?“.
5. Vplyv sociálnych sietí
Sociálne siete môžu závisť výrazne posilňovať. Človek tam väčšinou vidí výber najlepších momentov života iných ľudí, nie ich kompletnú realitu.
Vzniká tak skreslené porovnanie:
„Ja poznám všetky svoje problémy, ale u druhých vidím najmä ich úspechy.“
Napríklad fotografia luxusnej dovolenky môže vyvolať pocit, že iný človek žije dokonale, hoci nevidíme jeho finančné problémy, konflikty alebo neistoty.
6. Prečo najviac závidíme ľuďom, ktorí sú nám podobní?
Zaujímavé je, že ľudia často nezávidia najviac úplne neznámym alebo extrémne bohatým osobám. Silnejšie porovnávanie môže vzniknúť s ľuďmi, ktorí sú nám sociálne alebo osobne blízki – spolužiaci, kolegovia, súrodenci, priatelia či ľudia približne rovnakého veku.
Ak napríklad dvaja spolužiaci začínali na podobnej úrovni a jeden dosiahne výrazne lepšie výsledky, rozdiel môže byť emocionálne intenzívnejší než úspech úplne cudzieho človeka.
Zhrnutie
Závisť je prirodzená ľudská emócia založená najmä na sociálnom porovnávaní a vnímanom nedostatku. Sama osebe nemusí byť negatívna. Môže človeka motivovať k zlepšeniu, ale môže sa tiež zmeniť na deštruktívnu emóciu, ak vedie k nepriateľstvu alebo želaniu neúspechu druhého.
Najzaujímavejšie na závisti je preto to, že často nehovorí iba o tom, čo má druhý človek, ale predovšetkým o tom, čo si želáme my sami a ako vnímame vlastnú hodnotu.
