Novorodenec prichádza na svet s nezrelým nervovým systémom a potrebuje pomoc dospelého pri regulácii stresu, hladu, únavy aj emócií. Blízkosť mamy mu preto neposkytuje iba pocit bezpečia – pomáha mu postupne zvládať podnety z okolitého sveta.
Čo prináša blízkosť?
- upokojenie: hlas, vôňa, dotyk a telesné teplo mamy môžu pomôcť dieťaťu regulovať rozrušenie a ľahšie sa upokojiť,
- pocit bezpečia: opakovaná skúsenosť, že mama reaguje na jeho potreby, vytvára predvídateľnosť. Dieťa sa postupne učí, že keď niečo potrebuje, pomoc môže prísť,
- lepšia regulácia: kontakt a citlivé reakcie dospelého podporujú postupné dozrievanie schopnosti regulovať spánok, bdelosť, stres a emócie,
- komunikácia: plač, pohyby, grimasy či zmeny správania sú spôsoby, ktorými novorodenec komunikuje. Keď na ne mama primerane reaguje, vzniká základ vzájomnej komunikácie,
- budovanie väzby: opakované každodenné interakcie – kŕmenie, prebaľovanie, nosenie, pohľad do očí či spoločný pokoj – vytvárajú základ bezpečnej vzťahovej väzby.
Nie je potrebné byť dokonalá
Silné puto nevzniká tým, že mama nikdy nenechá dieťa plakať alebo vždy správne odhadne jeho potreby. Väzba sa buduje postupne z množstva bežných interakcií. Mama môže byť unavená, niekedy zareagovať neskôr alebo potrebovať pomoc. Dôležitá je celková skúsenosť dieťaťa s dostupným a citlivým dospelým, nie dokonalosť každého jednotlivého momentu. A hoci sa často hovorí o „mame“, bezpečnú väzbu môže vytvárať aj otec alebo iná stabilná a láskavá osoba, ktorá sa o dieťa pravidelne stará. Blízkosť teda novorodenca „nerozmaznáva“. Pomáha mu cítiť sa bezpečne a postupne si vytvárať schopnosti, ktoré bude neskôr používať na samostatné zvládanie sveta a vlastných emócií.
