Pochybnosti o sebe zažíva v určitých obdobiach takmer každý človek. Môžu sa objaviť pri veľkých životných rozhodnutiach, vo vzťahoch, v práci, pri rodičovstve alebo v situáciách, keď máme pocit, že od nás ostatní veľa očakávajú.
Pochybovať o sebe neznamená, že sme slabí alebo neschopní. Často je to signál, že sa snažíme robiť veci dobre, záleží nám na výsledku alebo sme sa ocitli v situácii, ktorá je pre nás nová.
Dôležité je rozpoznať, či nás zdravé premýšľanie posúva dopredu, alebo nás neistota začína brzdiť.
Odkiaľ pochádzajú pochybnosti o sebe?
Pochybnosti nevznikajú vždy preto, že niečo nevieme alebo nedokážeme. Často súvisia s tým, ako sme sa naučili vnímať sami seba.
Môžu vzniknúť napríklad z:
- častého porovnávania sa s inými,
- kritiky, ktorú sme v minulosti zažívali,
- strachu zo zlyhania,
- vysokých nárokov na seba,
- skúseností, keď sme neboli vypočutí alebo ocenení,
- období veľkého stresu a vyčerpania.
Niekedy sa na seba pozeráme oveľa prísnejšie, než by sme sa pozerali na niekoho, koho máme radi.
Keď sa príliš sústreďujem na svoje chyby
Jedným z dôvodov pochybností môže byť to, že si viac všímame to, čo nám nejde, než to, čo zvládame.
Môžeme si hovoriť:
- „Mala som to urobiť lepšie.“
- „Ostatní to zvládajú ľahšie.“
- „Nie som dosť dobrá.“
- „Určite som niečo pokazila.“
Mozog má prirodzenú tendenciu venovať viac pozornosti problémom a rizikám. Preto je dôležité vedome si pripomínať aj svoje schopnosti, skúsenosti a pokroky.
Porovnávanie s ostatnými
Sociálne siete, okolie alebo očakávania spoločnosti môžu vytvárať pocit, že ostatní majú všetko zvládnuté.
Vidíme však najmä výsledok, nie celý príbeh:
- nevidíme únavu,
- nevidíme neistotu,
- nevidíme chyby,
- nevidíme podporu, ktorú druhí dostali.
Každý človek má inú cestu, podmienky aj tempo. Porovnávanie často vytvára obraz, ktorý nie je úplný.
Strach zo zlyhania
Niekedy nepochybujeme preto, že by sme nemali schopnosti, ale preto, že sa bojíme výsledku.
Môžeme mať obavy:
- „Čo ak to nezvládnem?“
- „Čo si o mne pomyslia ostatní?“
- „Čo ak urobím chybu?“
Strach zo zlyhania môže spôsobiť, že radšej nič neskúsime. No práve skúsenosti a malé kroky nám postupne ukazujú, čo dokážeme.
Keď sme príliš dlho pod tlakom
Únava a dlhodobý stres výrazne ovplyvňujú naše sebahodnotenie. Keď sme vyčerpaní, ľahšie začneme pochybovať o svojich rozhodnutiach a schopnostiach.
V náročných obdobiach môžeme mať pocit:
- že nerobíme dosť,
- že všetci ostatní to zvládajú lepšie,
- že naše úsilie nemá význam.
Niekedy však nepotrebujeme byť lepší. Potrebujeme si oddýchnuť a pozrieť sa na situáciu s väčšou láskavosťou.
Keď sme zvyknutí hľadať potvrdenie zvonku
Ak sme si zvykli, že svoju hodnotu posudzujeme podľa reakcií druhých, môžeme často čakať na uistenie:
- „Urobila som to správne?“
- „Myslíš, že som dosť dobrá?“
- „Bolo to v poriadku?“
Spätná väzba od druhých je užitočná, ale dôležité je postupne budovať aj vlastnú vnútornú istotu.
Ako si viac veriť?
Sebadôvera nevzniká tým, že o sebe nikdy nebudeme pochybovať. Vzniká tým, že sa naučíme konať aj napriek neistote.
Pomôcť môže:
- všimnúť si, čo sa nám podarilo,
- hovoriť so sebou rovnako láskavo ako s blízkym človekom,
- prijímať chyby ako súčasť učenia,
- robiť malé kroky namiesto čakania na dokonalú istotu,
- pripomínať si svoje skúsenosti a schopnosti.
Otázky, ktoré si môžeme položiť
Keď o sebe pochybujeme, môže pomôcť zastaviť sa pri otázkach:
- Je tento môj strach založený na faktoch alebo na obave?
- Hovorila by som takto aj s niekým, koho mám rada?
- Čo som už v minulosti zvládla?
- Čo by som povedala kamarátke v rovnakej situácii?
- Potrebujem teraz viac podpory alebo viac odpočinku?
Záver
Pochybnosti o sebe sú často súčasťou rastu. Objavujú sa najmä vtedy, keď nám na niečom záleží alebo keď vstupujeme do nových situácií.
Nemusíme čakať, kým všetka neistota zmizne, aby sme mohli veriť svojim rozhodnutiam. Sebadôvera rastie postupne – cez malé skúsenosti, cez prijatie vlastných nedokonalostí a cez uvedomenie si, že už teraz máme za sebou množstvo vecí, ktoré sme zvládli.
Najdôležitejšia otázka často nie je: „Som dosť dobrá?“
Ale skôr: „Dokážem byť na svojej strane aj vtedy, keď si ešte nie som úplne istá?“
