Sociálne siete môžu výrazne posilňovať pocit, že „ostatní sa majú lepšie ako ja“, pretože nám umožňujú neustále sledovať životy iných ľudí a porovnávať ich so svojím vlastným životom.
Problémom je, že na sociálnych sieťach ľudia väčšinou nezdieľajú celý svoj život, ale najmä jeho pozitívne a atraktívne stránky. Vidíme fotografie z dovoleniek, úspechy v škole alebo práci, nové oblečenie, pekné vzťahy, spoločenské akcie či upravený vzhľad. Menej často vidíme hádky, finančné problémy, neistotu, stres alebo neúspechy.
Vzniká tak skreslené porovnanie. Človek pozná svoju vlastnú realitu – vrátane problémov a zlých dní – ale pri ostatných vidí predovšetkým ich najlepšie momenty. Môže si preto myslieť:
„Všetci cestujú, vyzerajú dobre, majú veľa priateľov a darí sa im. Len ja nie.“
Sociálne siete podporujú najmä:
- sociálne porovnávanie – neustále sledujeme, čo majú a dosahujú ostatní,
- porovnávanie vzhľadu – filtre a upravené fotografie môžu vytvárať nereálne predstavy,
- materiálne porovnávanie – oblečenie, autá, bývanie či dovolenky môžu vyvolávať pocit nedostatku,
- porovnávanie úspechu – počet lajkov, sledovateľov alebo pracovné a školské úspechy môžu ovplyvňovať sebahodnotu,
- FOMO (fear of missing out) – strach, že nám niečo uniká, keď vidíme, čo práve zažívajú ostatní.
Tento proces môže následne viesť k závisti. Ak človek vidí niekoho, kto má životný štýl, vzhľad alebo úspech, po ktorom sám túži, môže začať pociťovať nespokojnosť so sebou.
Je však dôležité uvedomiť si, že sociálne siete nie sú objektívnym obrazom života človeka. Fotografia môže zachytiť jeden pekný okamih, ale neukazuje všetko, čo sa deje mimo nej.
Preto je zdravšie vnímať sociálne siete ako výber z reality, nie ako realitu samotnú. Namiesto porovnávania sa s ostatnými môže človek sledovať vlastný pokrok a uvedomiť si: „To, čo vidím na internete, nie je celý život toho človeka.“
