Pri komunikácii cez WhatsApp a podobné aplikácie môže byť pre dieťa ťažké rozpoznať, kto je skutočne na druhej strane. Neznáma osoba navyše nemusí pôsobiť nebezpečne hneď na začiatku. Často sa snaží najskôr vytvoriť pocit dôvery a až potom postupne posúvať hranice.
Ako sa môže neznámy človek dostať ku kontaktu
- Získa telefónne číslo: číslo sa môže dostať do obehu prostredníctvom verejne dostupných profilov, skupín, inzerátov, súťaží alebo iného zdieľania kontaktov.
- Pridá dieťa do skupiny: skupina môže pôsobiť úplne nevinne – napríklad ako skupina týkajúca sa školy, športu, hier alebo spoločného záujmu. Nie každý člen však musí byť niekým, koho dieťa pozná.
- Kontaktuje ho cez spoločný kontakt: neznáma osoba môže tvrdiť, že pozná jeho kamaráta, spolužiaka alebo niekoho z rodiny.
- Reaguje na spoločný záujem: môže začať rozhovor o hre, hudbe, športe, seriáli alebo inom koníčku, ktorý dieťa pozná.
- Tvári sa ako rovesník: osoba môže používať meno, fotografiu a spôsob komunikácie, ktoré vytvárajú dojem, že ide o dieťa alebo tínedžera rovnakého veku.
Manipulácia často začína úplne nevinne
Predátor alebo manipulátor nemusí hneď požadovať fotografiu, osobné údaje alebo stretnutie. Môže začať obyčajným „Ahoj“, otázkou na záujmy alebo komplimentom často a vytvoriť pocit blí.
Následne sa môže snažiť:
- písať dieťaťu veľmi často a vytvoriť pocit blízkosti,
- presviedčať ho, že mu „naozaj rozumie“,
- získavať osobné informácie po malých častiach,
- zisťovať, kde a s kým dieťa trávi čas,
- presúvať rozhovor k osobnejším alebo intímnym témam,
- presviedčať ho, aby komunikáciu pred rodičmi či kamarátmi tajilo,
- vytvárať pocit, že medzi nimi existuje „tajomstvo“.
Práve postupnosť je dôležitá. Manipulácia nemusí vyzerať ako manipulácia v prvých správach.
Varovné signály
Pozornosť si zaslúži najmä situácia, keď neznáma osoba:
- tvrdí, že vek nie je dôležitý alebo že „je to medzi nami“,
- žiada dieťa, aby o komunikácii nikomu nepovedalo,
- nalieha na rýchlu odpoveď,
- chce fotografie alebo videá,
- pýta sa na školu, adresu, domácnosť či denný režim,
- snaží sa získať ďalší kontakt alebo komunikovať mimo pôvodnej aplikácie,
- ponúka darček, peniaze alebo inú odmenu výmenou za niečo,
- vyvoláva pocit viny, strachu alebo povinnosti,
- vyhráža sa zverejnením správ či fotografií,
- navrhuje osobné stretnutie bez vedomia rodičov.
Prečo sú skupiny špecifickým rizikom
V skupine môže dieťa nadobudnúť pocit, že všetkých členov pozná, pretože ich vidí komunikovať medzi sebou. To však neznamená, že pozná ich skutočnú identitu.
Neznámy človek môže najskôr iba sledovať komunikáciu a postupne si všimnúť, kto je mladší, kto sa s kým pozná a aké témy deti zaujímajú. Neskôr môže nadviazať súkromný rozhovor.
Preto je dobré deťom vysvetliť rozdiel medzi „poznám jeho meno alebo profilovú fotografiu“ a „viem, kto tento človek v skutočnosti je“.
Čo by malo dieťa vedieť
Dieťa nemusí vedieť dokonale rozpoznať predátora alebo podvodníka. Oveľa dôležitejšie je, aby poznalo jednoduché pravidlá:
Nemusím odpovedať. Nemusím nič posielať. Nemusím nič tajiť. A ak sa pri komunikácii cítim nepríjemne alebo vystrašene, môžem ju ukončiť a povedať to dospelému.
Rovnako dôležité je, aby dieťa vedelo, že za nevhodnú správu alebo manipuláciu nenesie vinu. Ak sa už niečo stalo, najlepšou reakciou nie je hanba ani strach z trestu, ale čo najskoršie zapojenie dôveryhodného dospelého.
