Pri detskom účte je vhodné nastaviť WhatsApp tak, aby dieťa zdieľalo čo najmenej informácií s ľuďmi, ktorých nepozná. Samotné nastavenia však nestačia – mali by byť doplnené rozhovorom o tom, komu dieťa môže dôverovať a čo by nemalo zdieľať.
1. Obmedziť, kto môže dieťa pridávať do skupín
Jedným z dôležitých nastavení je kto môže dieťa pridávať do skupinových chatov. Ak je možné vybrať si medzi všetkými používateľmi a užším okruhom kontaktov, pre dieťa je bezpečnejšia prísnejšia možnosť.
Ak niekto, kto nemá povolenie, skúsi dieťa pridať do skupiny, môže namiesto automatického pridania dostať možnosť poslať pozvánku. Dieťa alebo rodič tak môže rozhodnúť, či sa chce ku skupine pripojiť.
To je užitočné najmä preto, že členstvo v skupine automaticky neznamená, že všetci jej členovia sú známi a dôveryhodní ľudia.
2. Nastaviť viditeľnosť profilovej fotografie
Profilová fotografia môže prezrádzať viac, než si dieťa uvedomuje – napríklad jeho tvár, školskú uniformu, miesto, kde sa nachádza, alebo ďalších členov rodiny.
Preto je vhodné nastaviť jej viditeľnosť čo najobmedzenejšie, napríklad iba pre kontakty, ktorým rodina dôveruje.
Rovnaké pravidlo možno uplatniť aj pri ďalších informáciách na profile. Čím menej osobných údajov je verejne dostupných, tým menej informácií môže neznámy človek použiť na vytvorenie dôveryhodne pôsobiaceho profilu alebo na manipuláciu.
3. Skontrolovať, kto vidí osobné informácie
WhatsApp umožňuje upravovať, kto môže vidieť rôzne informácie spojené s účtom. Pri detskom účte má zmysel prejsť nastavenia súkromia a zvážiť obmedzenie viditeľnosti:
- profilovej fotografie,
- informácie „O mne“,
- času poslednej aktivity,
- online stavu,
- statusov,
- ďalších osobných údajov dostupných cez profil.
Princíp je jednoduchý: ak informáciu dieťa nepotrebuje zdieľať so všetkými, nie je dôvod ju sprístupňovať všetkým.
4. Kontrola kontaktov a neznámych správ
Dieťa by malo vedieť, že nemusí prijať komunikáciu iba preto, že mu niekto napísal. Pri neznámom čísle je rozumné najprv zistiť, kto človek je a prečo kontaktuje dieťa.
Ak ide o podozrivú alebo nechcenú komunikáciu, vhodnou reakciou môže byť blokovanie a nahlásenie kontaktu. Pri dieťati je dobré, aby o závažnejšej situácii vedel aj rodič alebo iný dôveryhodný dospelý.
5. Zapnúť dodatočné zabezpečenie účtu
Okrem súkromia treba myslieť aj na ochranu samotného účtu. Dôležité je využívať dostupné bezpečnostné funkcie, napríklad dvojstupňové overenie, a nikdy nikomu neposielať overovacie kódy.
Podvodník sa môže vydávať za kamaráta, člena rodiny alebo dokonca za technickú podporu a tvrdiť, že potrebuje kód, ktorý práve prišiel do telefónu. Overovací kód sa nikomu neposiela.
6. Automatické sťahovanie médií nemusí byť vždy dobrý nápad
Pri detskom účte môže byť užitočné skontrolovať, ako aplikácia zaobchádza s fotografiami a videami prijatými v správach.
Ak sa každý prijatý súbor automaticky uloží do zariadenia, môže sa v galérii objaviť aj obsah, ktorý dieťa nechcelo vidieť. Obmedzenie automatického sťahovania zároveň znižuje množstvo neznámych súborov uložených v telefóne.
7. Nastavenia je dobré kontrolovať spoločne
Nastavenia súkromia by nemali byť jednorazovou úlohou pri kúpe prvého telefónu. Aplikácie sa menia, pribúdajú nové funkcie a dieťa postupne získava nové kontakty.
Dobré je preto raz za čas spolu skontrolovať:
- kto môže dieťa kontaktovať,
- kto môže vidieť jeho profil,
- v akých skupinách sa nachádza,
- či pozná všetkých členov týchto skupín,
- aké informácie o sebe zdieľa,
- či má zapnuté dostupné bezpečnostné funkcie.
Dôležitá zásada pre rodičov
Najvyššia úroveň súkromia nie je náhradou za dôveru a komunikáciu. Ak dieťa vie, že môže rodičovi povedať „niekto cudzí mi píše“, „niekto ma pridal do divnej skupiny“ alebo „niekto odo mňa chce fotografiu“ bez okamžitého kriku či trestu, je oveľa pravdepodobnejšie, že problém oznámi včas.
Cieľom nastavení preto nie je dieťa izolovať od komunikácie, ale zmenšiť priestor, v ktorom sa k nemu môžu dostať neznámi ľudia a rizikový obsah, a zároveň mu dať nástroje na bezpečné rozhodovanie.
