Ako sa vyvíja selektívna izolovaná hybnosť od narodenia po predškolský vek

Selektívna izolovaná hybnosť je schopnosť vedome pohybovať jednou časťou tela bez nechceného zapájania ostatných svalov alebo kĺbov. Predstavuje jeden z najdôležitejších ukazovateľov dozrievania centrálneho nervového systému a zohráva významnú úlohu pri rozvoji hrubej aj jemnej motoriky.

Táto schopnosť nie je prítomná už pri narodení. Vyvíja sa postupne počas prvých rokov života, keď mozog dozrieva, vytvára nové nervové spojenia a učí sa čoraz presnejšie riadiť pohyb. Každý nový motorický míľnik – od uchopenia hračky až po kreslenie či skákanie – je výsledkom lepšej schopnosti mozgu izolovať jednotlivé pohyby.

Novorodenec (0 – 3 mesiace)

Po narodení sú pohyby dieťaťa prevažne reflexné a celotelové.

Mozog ešte nedokáže presne ovládať jednotlivé svalové skupiny. Pohyb jednej končatiny často vyvoláva pohyb ostatných častí tela.

Typické prejavy:

• nekoordinované pohyby rúk a nôh,
• výrazné primitívne reflexy,
• celotelové reakcie na podnety,
• obmedzená schopnosť cielene uchopiť predmet.

V tomto období je úplne normálne, že dieťa ešte nevie vykonávať izolované pohyby.

Dojča (3 – 6 mesiacov)

S dozrievaním mozgu začína dieťa získavať lepšiu kontrolu nad pohybmi.

Objavuje sa:

• vedomé siahanie po hračke,
• lepšia kontrola hlavy,
• symetrickejšie pohyby,
• postupné oslabovanie primitívnych reflexov.

Hoci sú pohyby stále pomerne globálne, začínajú byť cielenejšie.

Druhá polovica prvého roka (6 – 12 mesiacov)

Ide o obdobie výrazného rozvoja motorickej kontroly.

Dieťa sa učí:

• samostatne sedieť,
• loziť,
• presúvať váhu tela,
• cielene manipulovať s predmetmi,
• prenášať hračku z ruky do ruky.

Mozog začína lepšie koordinovať jednotlivé svalové skupiny a pohyby sú plynulejšie.

Zlepšuje sa aj schopnosť oddeliť pohyb jednej končatiny od druhej.

Batoľa (1 – 2 roky)

Počas prvých krokov dochádza k výraznému rozvoju selektívnej hybnosti.

Dieťa postupne zvláda:

• samostatnú chôdzu,
• drep bez pádu,
• uchopenie drobných predmetov medzi palec a ukazovák,
• otáčanie stránok knihy,
• stavanie veže z kociek.

Pohyby sú stále menej presné ako u starších detí, no mozog sa rýchlo učí koordinovať jednotlivé segmenty tela.

Mladšie predškolské dieťa (2 – 4 roky)

V tomto období dozrieva schopnosť vykonávať čoraz presnejšie izolované pohyby.

Dieťa dokáže:

• kresliť jednoduché tvary,
• používať príbor,
• hádzať a chytať loptu,
• vyzliekať sa,
• otvárať dvere,
• šliapať na trojkolke.

Významne sa zlepšuje spolupráca medzi mozgovou kôrou, miechou a svalmi.

Dieťa už dokáže lepšie ovládať jednotlivé prsty aj pohyby dolných končatín.

Predškolský vek (4 – 6 rokov)

Selektívna izolovaná hybnosť sa ďalej zdokonaľuje.

Dieťa zvláda:

• kreslenie zložitejších obrázkov,
• strihanie nožnicami,
• zapínanie gombíkov,
• viazanie jednoduchých uzlov (postupne),
• skákanie na jednej nohe,
• presnejšie športové pohyby.

Pohyby sú plynulejšie, ekonomickejšie a lepšie koordinované.

Mozog dokáže čoraz efektívnejšie aktivovať iba tie svaly, ktoré sú na daný pohyb potrebné.

Čo sa deje v mozgu počas vývoja?

Za rozvoj selektívnej izolovanej hybnosti sú zodpovedné viaceré procesy.

Dozrievanie kortikospinálnej dráhy

Kortikospinálna dráha prenáša pokyny z mozgovej kôry do miechy a umožňuje presné vôľové pohyby. Po narodení ešte nie je úplne vyvinutá a postupne dozrieva počas detstva.

Myelinizácia nervových vlákien

Nervové vlákna sa postupne obaľujú myelínom – ochrannou vrstvou, ktorá zrýchľuje prenos nervových impulzov.

Vďaka tomu sú pohyby:

• rýchlejšie,
• presnejšie,
• lepšie koordinované.

Tvorba nových nervových spojení

Každý pohyb predstavuje pre mozog tréning.

Opakovaným skúšaním:

• vznikajú nové synapsie,
• posilňujú sa často využívané spojenia,
• nepotrebné spojenia sa postupne odstraňujú.

Mozog sa tak učí vykonávať pohyby stále efektívnejšie.

Čo podporuje rozvoj selektívnej hybnosti?

Najlepším stimulom je prirodzený pohyb počas hry.

Veľký význam majú:

• voľný pohyb na podlahe,
• lezenie,
• šplhanie,
• manipulácia s rôzne veľkými predmetmi,
• kreslenie,
• modelovanie,
• stavebnice,
• loptové hry.

Rozmanité pohybové skúsenosti poskytujú mozgu množstvo podnetov na zdokonaľovanie motorickej kontroly.

Kedy môže byť vývoj spomalený?

Niekedy sa selektívna izolovaná hybnosť vyvíja pomalšie alebo je narušená.

Môže sa to prejaviť tým, že dieťa:

• pohybuje viacerými kĺbmi naraz namiesto jedného,
• má nepresné alebo trhavé pohyby,
• ťažšie vykonáva jemnú motoriku,
• často využíva celé telo aj pri jednoduchých úlohách,
• má problémy s rovnováhou alebo koordináciou.

Takéto prejavy môžu byť súčasťou neurologických alebo vývinových porúch, ale môžu sa objaviť aj pri menej výraznom oneskorení motorického vývoja. Posúdenie patrí do rúk pediatra, detského neurológa alebo fyzioterapeuta.

Záver

Selektívna izolovaná hybnosť sa vyvíja postupne od narodenia až do školského veku. Zatiaľ čo novorodenec vykonáva prevažne celotelové a reflexné pohyby, predškolák už dokáže presne ovládať jednotlivé časti tela a vykonávať zložité motorické úlohy. Tento vývoj je výsledkom dozrievania mozgu, myelinizácie nervových dráh a každodenných pohybových skúseností. Bohaté možnosti na hru, objavovanie a prirodzený pohyb vytvárajú najlepšie podmienky na rozvoj presnej motoriky. Ak sa však objavia výrazné ťažkosti s koordináciou alebo izolovaným pohybom, včasné odborné vyšetrenie a vhodná terapia môžu dieťaťu výrazne pomôcť.