Po príchode dieťa nepresviedčajte dlho ani neriešte celý rozchod. Najrýchlejšie sa upokojí, keď má jasný, pokojný a známy rituál: pozdrav, krátke uznanie pocitov, malá činnosť a predstava, čo bude nasledovať. Pri prechode pomáha deťom vopred povedať, čo sa bude diať, a mať stabilnú rutinu. Child Mind Institute: Ako pomôcť deťom s prechodmi
Prvých pár minút
Povedzte krátko a pokojne:
„Ahoj, si tu. Vidím, že je ti teraz ťažko. Chvíľu si sadneme, dáme si niečo malé a potom uvidíme, čo budeme robiť.“
Nehovorte hneď:
- „Tak čo sa stalo?“
- „Prečo plačeš?“
- „Čo ti mama/otec povedal?“
- „Už by si mal byť rád, že si tu.“
Najprv upokojte telo a vytvorte bezpečie. Rozhovor príde neskôr, keď sa dieťa upokojí.
Vytvorte príchodový rituál
Majte pripravený rovnaký jednoduchý rituál pri každom príchode:
- Objatie alebo iná forma pozdravu, ktorú dieťa akceptuje.
- Oblečenie do domácich vecí.
- Pohár vody alebo malé občerstvenie.
- Chvíľa pokoja bez otázok.
- Jedna známa činnosť.
- Stručný plán na zvyšok dňa.
Napríklad:
„Najprv si vyzlečieme bundu, dáme si čaj a pôjdeme na gauč. Potom si môžeš vybrať hru alebo film. O šiestej bude večera.“
Rutina dáva dieťaťu istotu, pretože vie, čo príde ďalej.
Dajte mu priestor na emóciu
Ak plače alebo je podráždené, povedzte:
„Je v poriadku, že je ti smutno. Môžeš byť smutný. Som tu s tebou.“
Nesnažte sa plač okamžite zastaviť. Skôr pomôže zostať pokojne pri ňom a ponúknuť fyzickú blízkosť, ak ju chce.
Môžete povedať:
- „Chceš objatie?“
- „Chceš sedieť so mnou?“
- „Chceš chvíľu byť sám?“
- „Chceš si vziať plyšáka?“
Pripomeňte mu, kedy sa uvidí
Dieťa potrebuje počuť, že vzťah s druhým rodičom nekončí:
„Zajtra si zavoláte. V piatok pôjdeš k druhému rodičovi.“
Ak viete presný čas, povedzte ho. Ak nie, povedzte aspoň približne a dodržte to. Dodržanie sľubu posilňuje dôveru.
Nechajte si známe veci
Pomôže, keď má dieťa v oboch domácnostiach:
- obľúbeného plyšáka alebo deku;
- vlastný zubný kefku a pyžamo;
- niekoľko kníh alebo hračiek;
- miesto na svoje veci;
- fotografiu rodiny;
- vlastný zubný kefku a hygienické potreby.
Známe predmety a čo najskôr obnovená rutina môžu deťom pomôcť cítiť sa v novom prostredí bezpečnejšie. Child Mind Institute: Rady pri sťahovaní s deťmi
Nenúťte ho hovoriť
Ak nechce rozprávať, povedzte:
„Nemusíš mi teraz nič povedať. Keď budeš chcieť, budem počúvať.“
Neskôr sa môžete opýtať jemnejšie:
- „Ako sa ti dnes malo?“
- „Bolo niečo ťažké?“
- „Čo by ti pomohlo nabudúce?“
Počúvajte bez kritiky druhého rodiča a bez vypytovania.
Čomu sa vyhnúť
- Nevypytujte sa hneď na druhú domácnosť.
- Nekritizujte druhého rodiča.
- Nerobte z odovzdania súdne pojednávanie.
- Nepodplácajte dieťa darčekmi, aby prestalo plakať.
- Nevracajte sa k odovzdaniu opakovane, ak to len predlžuje úzkosť.
- Nenúťte dieťa okamžite „byť šťastné“.
Kedy vyhľadať pomoc
Ak úzkosť trvá týždne, dieťa nedokáže zaspať, má nočné mory, odmieta školu, má silné telesné reakcie alebo hovorí o strachu či ubližovaní, obráťte sa na pediatra, školského psychológa alebo detského psychológa