Ako upokojiť dieťa, keď dorazí do druhej domácnosti

Po príchode dieťa nepresviedčajte dlho ani neriešte celý rozchod. Najrýchlejšie sa upokojí, keď má jasný, pokojný a známy rituál: pozdrav, krátke uznanie pocitov, malá činnosť a predstava, čo bude nasledovať. Pri prechode pomáha deťom vopred povedať, čo sa bude diať, a mať stabilnú rutinu. Child Mind Institute: Ako pomôcť deťom s prechodmi

Prvých pár minút

Povedzte krátko a pokojne:

„Ahoj, si tu. Vidím, že je ti teraz ťažko. Chvíľu si sadneme, dáme si niečo malé a potom uvidíme, čo budeme robiť.“

Nehovorte hneď:

  • „Tak čo sa stalo?“
  • „Prečo plačeš?“
  • „Čo ti mama/otec povedal?“
  • „Už by si mal byť rád, že si tu.“

Najprv upokojte telo a vytvorte bezpečie. Rozhovor príde neskôr, keď sa dieťa upokojí.

Vytvorte príchodový rituál

Majte pripravený rovnaký jednoduchý rituál pri každom príchode:

  1. Objatie alebo iná forma pozdravu, ktorú dieťa akceptuje.
  2. Oblečenie do domácich vecí.
  3. Pohár vody alebo malé občerstvenie.
  4. Chvíľa pokoja bez otázok.
  5. Jedna známa činnosť.
  6. Stručný plán na zvyšok dňa.

Napríklad:

„Najprv si vyzlečieme bundu, dáme si čaj a pôjdeme na gauč. Potom si môžeš vybrať hru alebo film. O šiestej bude večera.“

Rutina dáva dieťaťu istotu, pretože vie, čo príde ďalej.

Dajte mu priestor na emóciu

Ak plače alebo je podráždené, povedzte:

„Je v poriadku, že je ti smutno. Môžeš byť smutný. Som tu s tebou.“

Nesnažte sa plač okamžite zastaviť. Skôr pomôže zostať pokojne pri ňom a ponúknuť fyzickú blízkosť, ak ju chce.

Môžete povedať:

  • „Chceš objatie?“
  • „Chceš sedieť so mnou?“
  • „Chceš chvíľu byť sám?“
  • „Chceš si vziať plyšáka?“

Pripomeňte mu, kedy sa uvidí

Dieťa potrebuje počuť, že vzťah s druhým rodičom nekončí:

„Zajtra si zavoláte. V piatok pôjdeš k druhému rodičovi.“

Ak viete presný čas, povedzte ho. Ak nie, povedzte aspoň približne a dodržte to. Dodržanie sľubu posilňuje dôveru.

Nechajte si známe veci

Pomôže, keď má dieťa v oboch domácnostiach:

  • obľúbeného plyšáka alebo deku;
  • vlastný zubný kefku a pyžamo;
  • niekoľko kníh alebo hračiek;
  • miesto na svoje veci;
  • fotografiu rodiny;
  • vlastný zubný kefku a hygienické potreby.

Známe predmety a čo najskôr obnovená rutina môžu deťom pomôcť cítiť sa v novom prostredí bezpečnejšie. Child Mind Institute: Rady pri sťahovaní s deťmi

Nenúťte ho hovoriť

Ak nechce rozprávať, povedzte:

„Nemusíš mi teraz nič povedať. Keď budeš chcieť, budem počúvať.“

Neskôr sa môžete opýtať jemnejšie:

  • „Ako sa ti dnes malo?“
  • „Bolo niečo ťažké?“
  • „Čo by ti pomohlo nabudúce?“

Počúvajte bez kritiky druhého rodiča a bez vypytovania.

Čomu sa vyhnúť

  • Nevypytujte sa hneď na druhú domácnosť.
  • Nekritizujte druhého rodiča.
  • Nerobte z odovzdania súdne pojednávanie.
  • Nepodplácajte dieťa darčekmi, aby prestalo plakať.
  • Nevracajte sa k odovzdaniu opakovane, ak to len predlžuje úzkosť.
  • Nenúťte dieťa okamžite „byť šťastné“.

Kedy vyhľadať pomoc

Ak úzkosť trvá týždne, dieťa nedokáže zaspať, má nočné mory, odmieta školu, má silné telesné reakcie alebo hovorí o strachu či ubližovaní, obráťte sa na pediatra, školského psychológa alebo detského psychológa

Podobné články