Krátka a jasná odpoveď je: novorodenci môžu mať REM spánok a mozgovú aktivitu, ktorá pripomína sen, ale „sny“ v zmysle komplexného vedomého prežívania ako u dospelých ešte nemajú. Tu je podrobnejšie vysvetlenie:
Sny a spánok u úplne malých bábätiek
1. REM spánok a mozgová aktivita
Novorodenci trávia až 50 % spánku v REM fáze, čo je obdobie, keď je mozog veľmi aktívny.
Počas REM spánku sa objavujú:
rýchle pohyby očí,
zášklby tela, rúk a nôh,
pohyby pier a tváre, vrátane úsmevu.
Tieto prejavy môžu vyzerať, že dieťa niečo „prežíva“ alebo „sníva“.
2. Reflexný vs. vedomý sen
Reflexný úsmev a pohyby: Sú nevôľové a riadené mozgovým kmeňom a subkortikálnymi štruktúrami.
Vedome prežívaný sen: U novorodencov ešte kortikálne oblasti nie sú plne vyvinuté, takže nemajú schopnosť tvoriť komplexné obrazy, príbehy alebo logické zážitky, ako u starších detí alebo dospelých.
Inými slovami, mozog sa „cvičí“, ale bábätko nezažíva sny v zmysle vedomého prežívania.
3. Prečo sa môže zdať, že „niečo snívajú“
Pohyby tváre, úsmev, zášklby alebo tiché zvuky sú dôsledkom nácviku motorických dráh a aktivácie nervového systému počas REM spánku.
Rodičia často interpretujú tieto prejavy ako reakcie na zážitky zo snov, ale v skutočnosti ide o nevedomé reflexy.
4. Kedy sa začínajú skutočné sny
Schopnosť prežívať vedomé sny sa spája s rozvojom kortikálnych a limbických oblastí mozgu, ktorá nastáva až po prvých mesiacoch až rokoch života.
Prvé „pred-sny“ môžu byť neštruktúrované emočné alebo senzorické zážitky okolo 6–12 mesiacov, ale skutočne naratívne sny sú typické až v ranom predškolskom veku.
✅ Zhrnutie
Malé bábätká majú REM spánok, pohyby a reflexné úsmevy, ale nezažívajú sny ako dospelí.
To, že sa hýbu alebo sa usmievajú počas spánku, je normálne a ukazuje zdravú neurologickú aktivitu, nie prejav vedomej predstavivosti alebo príbehu vo sne.
