Sebahodnota a sebavedomie úzko súvisia so závisťou a porovnávaním sa s druhými. Ovplyvňujú totiž to, ako človek vníma sám seba a ako reaguje na úspechy či vlastnosti ostatných.
Sebahodnota predstavuje vnútorný pocit vlastnej hodnoty. Človek s primeranou sebahodnotou si uvedomuje, že jeho hodnota nezávisí iba od výkonu, vzhľadu, peňazí alebo uznania ostatných. Dokáže si povedať: „Nemusím byť najlepší, aby som mal hodnotu.“
Sebavedomie sa viac týka dôvery vo vlastné schopnosti a kompetencie. Napríklad človek môže mať vysoké sebavedomie v práci, pretože verí svojim schopnostiam, ale v sociálnych situáciách môže byť neistý.
Súvis so závisťou
Ak má človek nízku sebahodnotu, úspech druhého môže vnímať ako dôkaz vlastného neúspechu. Namiesto:
„On je v tomto dobrý.“
si môže pomyslieť:
„On je lepší ako ja, takže ja nie som dosť dobrý.“
Takéto myslenie môže viesť k pocitom menejcennosti, frustrácii a závisti.
Naopak, stabilná sebahodnota umožňuje človeku uznať úspech druhého bez toho, aby ho vnímal ako ohrozenie vlastnej hodnoty. Môže obdivovať schopnosti iného človeka a zároveň zostať spokojný sám so sebou.
Čo ovplyvňuje sebahodnotu?
Sebahodnota sa formuje počas života. Významnú úlohu môžu mať:
- výchova a vzťah s rodičmi,
- skúsenosti zo školy a práce,
- prijatie alebo odmietnutie zo strany rovesníkov,
- kritika a pochvala,
- životné úspechy a neúspechy,
- sociálne porovnávanie,
- sociálne siete a spoločenské očakávania.
Preto môže byť závisť niekedy signálom nízkej sebahodnoty alebo neistoty. Neznamená to však automaticky, že každý závistlivý človek má nízke sebavedomie.
Zdravý vzťah k sebe samému spočíva v tom, že človek dokáže vidieť svoje nedostatky, ale nepovažuje ich za dôkaz vlastnej bezcennosti. Vie oceniť úspech druhých bez potreby znižovať ich hodnotu a zároveň sa dokáže sústrediť na vlastný rozvoj.
