Novorodenec prichádza na svet s dobre vyvinutými zmyslami, ktoré mu pomáhajú vyhľadávať blízkosť a rozpoznávať známe podnety. Už počas tehotenstva sa stretáva s hlasom mamy a po narodení sa k nemu pridáva jej vôňa, dotyk a spôsob, akým ho drží.
Vôňa
Novorodenec dokáže veľmi skoro rozpoznávať známu vôňu mamy. Jej vôňa sa spája s kŕmením, telesným kontaktom a opaterou. Pri dojčení je tento zmyslový kontakt ešte výraznejší a môže pomáhať dieťaťu orientovať sa a upokojovať sa.
Hlas
Hlas mamy je pre bábätko známy už z obdobia pred narodením. Po pôrode môže na jej hlas reagovať zmenou pozornosti, pohybu či upokojením. Nejde však o mechanizmus, ktorý funguje vždy – hladné alebo veľmi unavené dieťa môže plakať aj napriek tomu, že mamu počuje.
Náruč a dotyk
- telesný kontakt poskytuje teplo, tlak a rytmus, na ktoré je novorodenec citlivý,
- držanie, kontakt koža na kožu a jemné hojdanie môžu pomôcť regulovať jeho vzrušenie a podporiť upokojenie.
Práve opakovaná skúsenosť „som nepokojné – blízky človek príde – venuje mi pozornosť – som v bezpečí“ postupne vytvára základ dôvery a bezpečnej väzby.
Nemusí to byť vždy iba mama
Hoci mama býva často hlavnou osobou starostlivosti, bezpečie môže dieťa zažívať aj pri otcovi či inom blízkom opatrovateľovi. Väzba nevzniká z jedného konkrétneho okamihu, ale z množstva každodenných skúseností s citlivou a primeranou starostlivosťou. A ak sa bábätko niekedy v maminej náruči neupokojí, nie je to dôkaz, že ju odmieta alebo že mama robí niečo nesprávne. Novorodenci plačú z mnohých dôvodov a nie vždy sa dajú okamžite utíšiť. Mamina vôňa, hlas a náruč sú pre dieťa dôležitými známymi signálmi, ale najväčší význam má dlhodobá skúsenosť, že jeho potreby sú vnímané a že pri ťažkostiach nie je samo.
