Narodenie vnúčat môže byť pre starých rodičov krásnym obdobím. Zároveň však nemusí znamenať, že automaticky chcú prevziať pravidelnú starostlivosť o deti. Niektorí starí rodičia sa tešia na spoločné výlety, návštevy a chvíle s vnúčatami, ale nechcú byť pravidelnými opatrovateľmi.
A je v poriadku, ak to tak cítia.
Byť starým rodičom nie je to isté ako byť rodičom
Keď sa narodí dieťa, hlavná zodpovednosť za jeho starostlivosť patrí rodičom. Starí rodičia môžu pomáhať, ak chcú a ak im to vyhovuje, ale nie sú povinní preberať rodičovské povinnosti.
Ich predstava o starom rodičovstve môže byť úplne iná.
Možno chcú:
- tráviť s vnúčatami príjemný čas,
- brať ich na výlety,
- čítať im rozprávky,
- byť súčasťou ich života,
- pomôcť občas, keď to sami chcú.
To všetko je možné aj bez pravidelného opatrovania.
Pomoc nie je samozrejmosť
V rodinách sa niekedy vytvorí predstava, že starí rodičia „by mali“ pomáhať.
Môžeme počuť:
- „Veď ste starí rodičia.“
- „Kto iný nám má pomôcť?“
- „Veď ide len o pár hodín.“
- „Oni vás potrebujú.“
Takéto vety môžu vychádzať z únavy a bezmocnosti rodičov, no zároveň môžu vytvárať tlak na starých rodičov.
Ich odmietnutie nemusí znamenať nedostatok lásky.
Každý starý rodič má inú predstavu
Niektorí starí rodičia sa na pravidelné opatrovanie tešia. Iní už majú vlastné pracovné povinnosti, partnera, záujmy alebo jednoducho potrebujú pokojnejší život.
Niektorí si možno po rokoch rodičovstva povedali, že obdobie intenzívnej starostlivosti o malé deti už nechcú znova zažívať.
Je dobré rešpektovať, že starí rodičia nemusia mať rovnakú predstavu o svojej úlohe ako ich deti.
Odmietnutie opatrovania nie je odmietnutie vnúčat
Toto môže byť pre rodiča najťažšie pochopiť.
„Nechcem pravidelne strážiť“ neznamená automaticky:
„Nechcem byť súčasťou života svojich vnúčat.“
Starý rodič môže mať svoje vnúčatá veľmi rád a zároveň nechcieť niesť zodpovednosť za ich každodennú starostlivosť.
Tieto dve veci môžu existovať naraz.
Keď rodičia pomoc potrebujú
Je úplne pochopiteľné, že rodičia malých detí niekedy potrebujú pomoc. Starostlivosť môže byť náročná a človek nemusí všetko zvládnuť sám.
Ak však starí rodičia nechcú opatrovať, je dôležité hľadať iné možnosti:
- partnerstvo a striedanie rodičov,
- jasnejšie rozdelenie povinností,
- platené opatrovanie,
- pomoc priateľov alebo širšej rodiny,
- komunitné možnosti,
- postupné budovanie vlastnej podpornej siete.
Pomoc starých rodičov môže byť krásnym bonusom, ale nemala by byť jediným pilierom fungovania rodiny.
Ako sa o tom rozprávať?
Namiesto výčitiek môže pomôcť otvorená otázka:
„Aká forma kontaktu s vnúčatami by ti bola príjemná?“
Možno starí rodičia nechcú deti pravidelne strážiť, ale radi ich vezmú raz za čas na prechádzku alebo strávia spoločné popoludnie.
Tak sa dá nájsť spôsob, ktorý rešpektuje potreby oboch generácií.
Aj rodičia majú právo byť sklamaní
Rešpektovať hranice starých rodičov neznamená, že rodič nesmie cítiť sklamanie.
Je úplne prirodzené pomyslieť si:
„Mrzí ma, že tú pomoc nemám.“
Dôležité je oddeliť svoje pocity od nároku na správanie druhého človeka.
Môžeme byť sklamaní a zároveň rešpektovať jeho rozhodnutie.
Vzťah s vnúčatami môže vyzerať rôzne
Neexistuje jediný správny model starého rodičovstva.
Niekde starí rodičia pomáhajú každý týždeň. Inde sa s vnúčatami stretávajú raz za niekoľko týždňov. Niekde bývajú ďaleko a kontakt je najmä cez telefón alebo videohovory.
Dôležitejšie než množstvo pomoci je, aby bol vzťah postavený na dobrovoľnosti a vzájomnom rešpekte.
Záver
Starí rodičia nemusia byť druhými rodičmi svojich vnúčat. Môžu si vytvoriť vlastný, krásny vzťah s deťmi bez toho, aby na seba prevzali pravidelnú starostlivosť.
A rodičia zase nemusia zostať bez podpory len preto, že starí rodičia povedali „nie“. Znamená to iba, že bude potrebné hľadať iné riešenia.
Láska k vnúčatám sa nemeria počtom hodín strávených opatrovaním.
Niekedy je najzdravšie, keď si každá generácia zachová svoju úlohu, svoje hranice a zároveň zostane navzájom blízko.
