Nie v zmysle, že jednoduché obmedzenie cukru v detstve samo osebe „rozhodne“ o tom, či bude mať človek o 60 rokov demenciu. To by bolo oveľa silnejšie tvrdenie, než aké dnes umožňujú dôkazy.
Zároveň však máme zaujímavý nový signál, že strava v úplne ranom období môže mať následky, ktoré pretrvávajú desaťročia.
Čo je na tom nové?
Štúdia publikovaná v júli 2026 využila prirodzený experiment spôsobený britským povojnovým prideľovaním cukru. Vedci porovnali ľudí, ktorí boli počas prvých 1 000 dní života vystavení obmedzeniu cukru, s ľuďmi narodenými po skončení prídelového systému.
U skupiny vystavenej obmedzeniu cukru počas prvých 1 000 dní sa neskôr pozorovalo približne o 27 % nižšie riziko demencie a o 46 % nižšie riziko Alzheimerovej choroby. Zároveň sa našli určité rozdiely v ukazovateľoch starnutia mozgu.
To je pozoruhodné, ale treba si všimnúť slovíčko „spojené“.
Prečo to ešte nie je dôkaz, že cukor spôsobuje demenciu?
Prídelový systém nebol experiment, v ktorom by vedci náhodne pridelili deťom rôzne množstvo cukru. Ide o tzv. prirodzený experiment, ktorý môže veľmi dobre pomôcť odhadnúť príčinný vzťah, ale stále má svoje obmedzenia.
Navyše ľudia, ktorí vyrastali v období prídelov, mohli byť vystavení aj iným charakteristikám povojnového prostredia a stravy.
A čo je veľmi dôležité: štúdia ukazuje rozdiel medzi populáciami, nie osud konkrétneho dieťaťa.
Neznamená to „čím menej cukru, tým zdravší mozog“
To by bol ďalší nesprávny záver.
Napríklad nová švédska kohortová štúdia z roku 2026 u takmer 28 000 dospelých nenašla významnú súvislosť medzi celkovým príjmom voľných cukrov a rizikom demencie. Výsledky sa líšili podľa zdroja cukru.
To pekne ilustruje, prečo sa pri výžive nedá z jedného ukazovateľa predpovedať budúce zdravie mozgu.
Čo teda môžeme povedať s rozumnou istotou?
Najlepšia interpretácia súčasných dôkazov je:
výživa v ranom živote môže byť jedným z faktorov ovplyvňujúcich celoživotné zdravie mozgu, ale samotný cukor nie je „prepínač“, ktorý rozhodne o budúcej demencii.
Na zdravie mozgu počas života vplývajú desiatky faktorov – genetika, krvný tlak, metabolické zdravie, pohyb, vzdelávanie, fajčenie, spánok, sociálne prostredie a celková kvalita stravy.
Pre rodiča z toho preto nevyplýva potreba „zachrániť mozog“ úplným zákazom sladkostí. Rozumnejšie je od raného veku vytvárať stravovací vzorec, v ktorom je málo pridaného cukru a sladených nápojov a veľa nutrične hodnotných potravín.
Jedna veta: prvých 1 000 dní môže byť dôležitým obdobím pre budúce zdravie mozgu, ale dnes ešte nemôžeme povedať, že množstvo cukru, ktoré dieťa v tomto období zje, samo rozhodne o tom, či bude mať v starobe demenciu.
