Áno, je to jedna z najzaujímavejších oblastí výskumu fetálneho mikrochimerizmu. Bunky plodu, ktoré prejdú do organizmu matky, nemusia zostať úplne pasívne. Vedci skúmajú, či môžu ovplyvňovať imunitný systém a správanie buniek v poškodených tkanivách.
🧬 Ako by mohli ovplyvňovať imunitu?
Fetálne bunky môžu niesť genetické a biologické vlastnosti dieťaťa, a preto ich imunitný systém mamy môže vnímať ako čiastočne odlišné od vlastných buniek.
Predpokladá sa, že môžu:
- ovplyvňovať aktivitu niektorých imunitných buniek,
- podieľať sa na regulácii zápalových reakcií,
- podporovať alebo meniť lokálne imunitné procesy,
- za určitých okolností prispievať k tolerancii medzi organizmom matky a dieťaťa.
🩹 A čo regenerácia tkanív?
Niektoré fetálne bunky majú vlastnosti podobné progenitorovým alebo kmeňovým bunkám. Preto sa skúma, či sa pri poškodení tkaniva dokážu presunúť do postihnutého miesta a určitým spôsobom sa podieľať na jeho oprave.
Takéto pozorovania boli predmetom výskumu napríklad pri srdcovom, pečeňovom či kožnom tkanive.
⚖️ Nie je to však jednoznačne „dobré“
Tu je dôležitá opatrnosť. Výskum zatiaľ neumožňuje povedať, že fetálne bunky automaticky posilňujú imunitu alebo regenerujú orgány. Ich účinok môže byť rozdielny podľa typu bunky, množstva, tkaniva a zdravotnej situácie.
Skúma sa aj možná súvislosť mikrochimerizmu s niektorými autoimunitnými ochoreniami, takže ich pôsobenie môže byť za určitých okolností prospešné a za iných potenciálne problematické.
Najpresnejšie teda je hovoriť o biologickom vplyve, ktorý vedci stále objavujú – nie o dokázanom „liečivom účinku“ buniek dieťaťa.
Fascinujúce však je, že bunky, ktoré sa počas tehotenstva presunú medzi mamou a dieťaťom, môžu vytvoriť dlhodobú bunkovú komunikáciu, ktorá pretrváva aj po pôrode.
