Detské strachy sa prirodzene menia s vývinom. Najprv reagujú na bezprostredné podnety, neskôr na odlúčenie, predstavivosť, hodnotenie a skutočné udalosti. Rozpätia nie sú pevné — každé dieťa dozrieva vlastným tempom.
Bábätká: približne 0–1 rok
Najčastejšie sa objavuje:
- strach z hlasných zvukov;
- úľak pri náhlom pohybe alebo zmene;
- obava z neznámych ľudí, často približne od 8.–9. mesiaca;
- nepokoj pri odlúčení od blízkej osoby.
Strach z cudzích ľudí a separačná úzkosť sú v tomto období bežnou súčasťou rozpoznávania známych osôb a vytvárania väzby.
Batoľatá: približne 1–3 roky
Typické bývajú:
- strach z odlúčenia pri odchode rodiča;
- obava z lekára alebo neznámeho prostredia;
- strach z hlasných zvukov, zvierat a búrok;
- tma a zaspávanie osamote;
- zmeny rutiny;
- imaginárne bytosti a to, čo môže byť pod posteľou.
Dieťa ešte nedokáže vždy spoľahlivo oddeliť predstavu od reality, preto môže byť príšera alebo tieň skutočne desivý. Nemours KidsHealth
Predškolský vek: približne 3–5 rokov
V tomto období sa často objavuje:
- strach z tmy a nočných môr;
- obava z príšer, duchov a zvierat;
- strach z odlúčenia pri škôlke;
- obava z lekárov, bolesti alebo zranenia;
- strach z hlasných zvukov, búrok a ohňa;
- strach zo zmeny prostredia alebo rutiny.
Predstavivosť je veľmi živá, ale logické upokojenie ešte nemusí stačiť. Pomáha pokojný rituál, krátke vysvetlenie a postupné získavanie skúsenosti, že situácia je bezpečná.
Mladší školský vek: približne 6–8 rokov
Strach sa začína viac viazať na reálny svet:
- obava zo zranenia alebo choroby;
- strach zo smrti alebo straty blízkej osoby;
- obavy z prírodných javov;
- strach zo zlyhania alebo sklamania rodiča a učiteľa;
- obava z výsmechu;
- nechuť k škole alebo konkrétnym situáciám v triede;
- pretrvávajúce nočné strachy u niektorých detí.
Dieťa už lepšie chápe rozdiel medzi realitou a fantáziou, no môže sa viac zaoberať tým, čo sa „môže stať“. JAACAP
Starší školský vek: približne 9–12 rokov
Častejšie sa objavujú:
- obavy zo školského výkonu a známok;
- strach z chyby a hodnotenia;
- obava z odmietnutia alebo konfliktov s kamarátmi;
- strach z chorôb, nehôd a prírodných katastrof;
- obavy o bezpečie rodičov;
- hanba zo vzhľadu alebo sociálneho správania.
Dieťa môže začať svoje obavy skrývať, pretože nechce pôsobiť „malé“ alebo slabé. Úzkosť sa potom môže prejaviť podráždenosťou, bolesťami brucha, vyhýbaním sa škole alebo perfekcionizmom.
Dospievanie
V puberte sa strachy často presúvajú do sociálnej a osobnej oblasti:
- obava z prijatia medzi rovesníkmi;
- strach z verejného vystupovania a zosmiešnenia;
- obavy z výzoru a telesných zmien;
- školský výkon a budúcnosť;
- strach z odmietnutia alebo straty priateľstva;
- obavy z vojny, násilia, katastrof a správ z médií;
- otázky identity, samostatnosti a očakávaní okolia.
Dospievajúci môže pôsobiť odťažito alebo podráždene namiesto toho, aby povedal, že sa bojí. Pomáha rešpektovať súkromie, ale ponechať otvorenú možnosť rozhovoru bez výsmechu a okamžitého hodnotenia. Children’s Hospital of Philadelphia
Kedy strach už nie je bežný
Bez ohľadu na vek vyhľadajte pomoc, ak strach:
- trvá neprimerane dlho alebo sa zhoršuje;
- bráni návšteve školy, spánku, hre alebo stretávaniu;
- vedie k výraznému vyhýbaniu;
- spôsobuje časté telesné príznaky;
- vyvoláva opakované panické reakcie;
- spôsobuje veľký stres celej rodine;
- nezodpovedá veku a neustupuje ani pri primeranej podpore.
Dieťaťu strach nevyvracajte vetou „To je hlúposť“. Preň je pocit skutočný, aj keď situácia objektívne nie je nebezpečná. Pomáha uznať emóciu, vysvetliť situáciu primerane veku a postupne podporovať návrat k činnosti.
