Strach z tmy je v detstve bežný, najmä keď sa rozvíja predstavivosť a dieťa ešte nedokáže ľahko oddeliť predstavy od reality. Najlepšie funguje pokojná podpora, večerná rutina a postupné, nenásilné približovanie sa k tme, nie zosmiešňovanie ani nútenie. Children’s Hospital Colorado
Najprv zistite, čoho sa bojí
Strach nemusí byť iba z tmy. Dieťa sa môže báť:
- zostať samo v izbe;
- príšer alebo zlodejov;
- tieňov a zvukov;
- nočných môr;
- odlúčenia od rodiča;
- toho, že sa v noci niečo stane.
Spýtajte sa cez deň, nie až počas nočného plaču:
„Čo je na tme najstrašidelnejšie?“
„Bojíš sa viac tmy, alebo toho, že si v izbe sám?“
„Čo by ti pomohlo cítiť sa bezpečnejšie?“
Keď strach pomenujete, ľahšie zvolíte vhodnú pomoc.
Uznajte emóciu, ale neposilňujte predstavu
Nevhodné je vysmievanie: „Veď už si veľký.“ Rovnako nepomáha dlhé hľadanie príšer každý večer, pretože dieťa môže nadobudnúť dojem, že nebezpečenstvo je skutočné.
Skúste:
„Chápem, že sa bojíš. Tma môže pôsobiť strašidelne. Izba je bezpečná a spolu si nacvičíme, ako to zvládnuť.“
Krátke uistenie zopakujte pokojne a potom sa vráťte k rutine.
Použite tlmené svetlo
Malé nočné svetlo môže znížiť strach bez toho, aby úplne narušilo spánkové podmienky. Vhodné je teplé, tlmené svetlo umiestnené tak, aby nesvietilo priamo do očí. Alternatívou sú pootvorené dvere a slabé svetlo na chodbe. NHS uvádza nočné svetlo alebo ponechanie svetla na chodbe ako praktickú možnosť pre deti, ktoré sa boja tmy. NHS
Ak chcete svetlo časom znížiť, robte to postupne — napríklad ho posúvajte ďalej od postele alebo používajte slabšiu intenzitu. Nie je nutné dieťa nútiť spať v úplnej tme.
Vytvorte stabilný večerný rituál
Každý večer môže mať podobné poradie:
- kúpeľ alebo umytie;
- obliekanie pyžama;
- krátke čítanie;
- objatie a jedna upokojujúca veta;
- uloženie obľúbenej hračky;
- zhasnutie alebo zapnutie nočného svetla.
Pred spaním obmedzte strašidelné videá, príbehy a napínavý obsah. Upokojujúca rutina pomáha telu aj mysli prejsť z aktivity do spánku. NHS
Trénujte strach cez deň
Postupné vystavovanie sa strachu má byť krátke a zvládnuteľné. Začnite tým, čo dieťa hodnotí ako málo strašidelné:
- zostať v osvetlenej izbe samo 30 sekúnd;
- stlmiť svetlo, kým je rodič nablízku;
- byť chvíľu v izbe s tlmeným svetlom;
- zostať v izbe, kým rodič sedí pri dverách;
- postupne predlžovať čas samostatne.
Praktický postup je vytvoriť „rebrík strachu“ od najľahšieho kroku po najťažší a každý krok opakovať, kým ho dieťa zvládne s menším napätím. American Psychological Association
Oceňujte odvahu a zvládnutie:
„Zostal si v izbe, hoci si sa trochu bál.“
„Použil si dýchanie a počkal si, kým strach zoslabol.“
Dohodnite krátke kontroly
Ak sa dieťa bojí zostať samo, dohodnite sa, že sa vrátite napríklad o päť minút. Neskôr interval predĺžte na 10, 15 a 20 minút. Dôležité je dodržať sľub a zároveň neostať pri posteli celú noc, ak to nie je nevyhnutné.
Môže pomôcť aj „krabička obáv“ alebo krátky večerný rozhovor cez deň, aby sa všetky obavy nezačali riešiť až po zhasnutí.
Čomu sa vyhnúť
- núteniu spať okamžite v úplnej tme;
- zosmiešňovaniu;
- dlhému presviedčaniu o príšerách;
- kontrolovaniu izby opakovane každú noc;
- strašeniu, že ak nebude spať, príde trest;
- tomu, aby rodič nečakane zmizol bez rozlúčky.
Ak dieťa trpí výrazným strachom, má časté nočné mory, odmieta spať, vynecháva školu pre nedostatok spánku alebo sa strach rozširuje aj na deň, poraďte sa s pediatrom alebo detským psychológom.
Najlepší cieľ nie je prinútiť dieťa, aby sa nikdy nebálo. Cieľom je naučiť ho, že strach môže zvládnuť a že tma sama osebe neznamená nebezpečenstvo.
