Prokrastinácia sama osebe nie je diagnóza a do určitej miery je u detí normálna. Deti ešte len rozvíjajú schopnosť plánovať, odhadovať čas, regulovať pozornosť a odolávať okamžitým pokušeniam. Preto je bežné, že občas odkladajú domácu úlohu, upratovanie či učenie. Aj problémy so sústredením môžu byť dočasné napríklad pri nude, strese alebo náročnom období.
Kedy je to skôr bežné?
Pravdepodobnejšie ide o bežnú súčasť vývoja, ak:
- dieťa odkladá iba niektoré povinnosti,
- po pripomenutí alebo malej pomoci dokáže začať,
- zvláda úlohy primerané svojmu veku,
- problém sa objavuje hlavne pri nudných alebo nepríjemných činnostiach,
- v iných oblastiach sa dokáže sústrediť a organizovať,
- prokrastinácia výrazne nenarúša školu, rodinný život ani vzťahy.
V takom prípade môže ísť skôr o potrebu naučiť dieťa pracovné návyky, plánovanie a postupné preberanie zodpovednosti.
Kedy spozornieť pri úzkosti?
Na úzkosť môže poukazovať najmä to, že dieťa neodkladá úlohy preto, že sa mu nechce, ale preto, že sú v ňom spojené s obavou.
Môže napríklad:
- hovoriť „nezvládnem to“, „určite to pokazím“,
- výrazne sa báť známok alebo hodnotenia,
- vyhýbať sa konkrétnym predmetom či situáciám,
- potrebovať neustále uisťovanie,
- byť pred úlohou napäté, podráždené alebo vystrašené,
- mať bolesti brucha, hlavy, problémy so spánkom alebo únavu bez jasnej príčiny.
Určitá miera úzkosti je počas vývoja normálna. Dôležité je, či je silná, pretrváva a zasahuje do každodenného fungovania.
Kedy môže ísť o ADHD alebo problém s pozornosťou?
Pri ADHD nejde iba o to, že dieťa „nepočúva“ alebo nechce pracovať. Typickejší je dlhodobý vzorec problémov s pozornosťou, organizáciou, impulzivitou alebo hyperaktivitou, ktorý spôsobuje skutočné ťažkosti v každodennom živote. Môže sa prejavovať napríklad zabúdaním, strácaním vecí, problémami s organizáciou, dokončovaním úloh alebo prechodom od jednej činnosti k druhej.
Dôležitý rozdiel je, že pri ADHD sa problémy neobjavujú iba pri jednej konkrétnej úlohe alebo v jednej situácii. Pri posudzovaní ADHD sa sleduje, či symptómy pretrvávajú a spôsobujú zhoršenie fungovania vo viac ako jednom významnom prostredí, napríklad doma aj v škole.
Veľmi dôležité: môže ísť aj o niečo iné
Podobné správanie môže súvisieť aj s poruchou učenia, jazykovými ťažkosťami, nedostatkom spánku, stresom, depresiou alebo inými problémami. Úzkosť sa navyše môže vyskytovať spolu s ADHD alebo môže vytvárať prejavy, ktoré vyzerajú ako problém s pozornosťou. Preto nie je vhodné robiť záver iba podľa prokrastinácie.
Praktická otázka pre rodiča
Skúste si všimnúť:
„Odkladá moje dieťa povinnosti preto, že nechce, alebo preto, že ich nedokáže začať či zvládnuť?“
A potom:
- Nechce → môže byť problém motivácie alebo návykov.
- Bojí sa → môže byť v pozadí úzkosť, perfekcionizmus alebo strach z neúspechu.
- Nevie začať, plánovať, udržať pozornosť → môže ísť o ťažkosti s výkonnými funkciami a treba zvážiť aj ADHD.
- Nerozumie učivu → môže byť problém v učení, nie v motivácii.
Ak sú ťažkosti dlhodobé, zhoršujú sa alebo výrazne ovplyvňujú školu, rodinu či kamarátstva, je rozumné obrátiť sa na pediatra alebo detského psychológa/psychiatra. Pri podozrení na ADHD sa odporúča hodnotiť správanie a fungovanie dieťaťa z viacerých prostredí a zároveň vylúčiť iné možné príčiny.
Najdôležitejšie je teda dieťa hneď neoznačiť za „lenivé“. Prokrastinácia je skôr signál, ktorý nám môže ukázať, že dieťa potrebuje pomoc s motiváciou, organizáciou, emóciami alebo samotnou úlohou.
