OCD je porucha, o ktorej stále existuje veľa mylných predstáv. V bežnej reči sa často používa označenie „som trochu OCD“, keď má niekto rád poriadok alebo čistotu. Skutočné OCD je však oveľa komplexnejšie – zahŕňa vtieravé, nechcené myšlienky alebo nutkania a opakované správanie či mentálne rituály, ktoré môžu spôsobovať výraznú úzkosť a zasahovať do každodenného života.
Mýtus: OCD znamená, že človek je prehnane poriadkumilovný.
Fakt: Potreba čistoty, symetrie alebo poriadku môže byť súčasťou OCD, ale zďaleka nie je jediným prejavom. OCD môže súvisieť napríklad so strachom z kontaminácie, opakovaným kontrolovaním, obavami z ublíženia, potrebou uistenia či opakovanými myšlienkovými rituálmi.
Mýtus: Každý, kto kontroluje alebo si často umýva ruky, má OCD.
Fakt: Občasná kontrola alebo umývanie rúk je bežné. Pri OCD sú však obsesie a kompulzie výrazne rušivé, ťažko kontrolovateľné a často zaberajú veľa času alebo narúšajú bežný život.
Mýtus: Človek s OCD chce svoje rituály robiť.
Fakt: Kompulzie človeku často neprinášajú potešenie. Robí ich preto, aby znížil úzkosť alebo nepríjemný pocit. Úľava býva iba dočasná a následne sa pochybnosť alebo nutkanie môže vrátiť.
Mýtus: Keď mám desivú myšlienku, znamená to, že ju chcem uskutočniť.
Fakt: Pri OCD môžu byť vtieravé myšlienky práve také, ktoré človeka desia alebo sú úplne v rozpore s jeho hodnotami. Myšlienka nie je zámer ani čin. Samotná prítomnosť násilnej, sexuálnej alebo inak tabuizovanej myšlienky neznamená, že podľa nej človek bude konať.
Mýtus: Človek s OCD by mal jednoducho prestať svoje rituály robiť.
Fakt: OCD nie je otázkou slabej vôle. Pre človeka môže byť veľmi náročné odolať nutkaniu, pretože rituál prináša krátkodobú úľavu od úzkosti. Práve preto sa pri liečbe využíva odborná psychoterapia, napríklad CBT s expozíciou a prevenciou reakcie (ERP).
Mýtus: OCD sa nedá liečiť.
Fakt: OCD je liečiteľné. Pomôcť môže psychoterapia, lieky alebo ich kombinácia. ERP patrí medzi účinné psychoterapeutické prístupy pri OCD a liečba môže výrazne zlepšiť fungovanie a kvalitu života.
Mýtus: OCD je len „v hlave“ a človek by na to nemal myslieť.
Fakt: OCD môže výrazne ovplyvňovať každodenné fungovanie, vzťahy, školu, prácu aj čas, ktorý človek venuje bežným činnostiam. Navyše nie všetky kompulzie sú viditeľné – niektoré prebiehajú výlučne v mysli.
Mýtus: Ak človek vie, že jeho obavy nedávajú zmysel, môže ich jednoducho ignorovať.
Fakt: Mnohí ľudia s OCD si uvedomujú, že ich obavy alebo rituály sú prehnané, ale napriek tomu cítia silné nutkanie reagovať. Pri deťoch môže byť toto uvedomenie ešte slabšie a môžu veriť, že ak rituál neurobia, stane sa niečo zlé.
Čo je dôležité si zapamätať?
OCD nie je výstrednosť, rozmar ani charakterová chyba. Je to skutočná psychická porucha, pri ktorej sa človek môže cítiť uväznený v kruhu strachu, pochybností a rituálov. Zároveň však platí, že pomoc existuje a človek nemusí zostať v tomto kruhu sám.
Najdôležitejšia veta môže byť:
„Nie každá myšlienka je pravda, nie každé nutkanie musím poslúchnuť a požiadať o pomoc nie je slabosť.“
