Nie každé opakovanie, kontrolovanie alebo potreba poriadku znamená OCD. Rozhodujúce nie je samotné správanie, ale najmä to, prečo ho človek robí, ako sa pri ňom cíti a do akej miery mu zasahuje do života.
Bežný návyk
Pri bežnom návyku človek napríklad:
- skontroluje, či zamkol dvere,
- umyje si ruky po príchode domov,
- rád má veci usporiadané,
- pred spaním vykonáva určitú rutinu,
- niečo zopakuje, pretože je to príjemné alebo praktické.
Ak to neurobí, väčšinou sa nič zásadné nedeje. Človek dokáže svoju rutinu zmeniť, keď je to potrebné, a správanie mu nespôsobuje výraznú úzkosť ani nenarúša každodenný život.
Pri OCD je prítomný tlak a úzkosť
Pri OCD môže človek cítiť, že to jednoducho musí urobiť, aj keď vie, že jeho obava alebo reakcia je prehnaná. Rituál často neprináša potešenie, ale iba krátkodobú úľavu od napätia či strachu.
Napríklad:
Bežné:
„Radšej ešte skontrolujem sporák.“
OCD:
„Viem, že som ho skontrolovala, ale čo ak som sa pomýlila? Musím sa vrátiť a skontrolovať ho znova. A možno ešte raz.“
Po kontrole môže prísť krátke upokojenie, no pochybnosť sa čoskoro vráti.
Pomôcť môžu tieto otázky
Skús si všimnúť:
- Môžem to prestať robiť, keď chcem?
- Čo cítim, keď to neurobím?
- Robím to preto, že chcem, alebo preto, že mám pocit, že musím?
- Prináša mi to radosť, alebo iba dočasnú úľavu od úzkosti?
- Koľko času mi to zaberá?
- Musím kvôli tomu meniť svoje plány alebo obmedzovať svoj život?
- Potrebujem opakovane žiadať druhých o uistenie?
- Začína to ovplyvňovať školu, prácu, spánok, vzťahy alebo rodinný život?
Pri OCD bývajú myšlienky a kompulzie ťažko kontrolovateľné, časovo náročné a spôsobujú výrazné utrpenie alebo narúšajú bežné fungovanie. NIMH uvádza ako jeden z orientačných znakov aj viac než hodinu denne venovanú obsesiám alebo kompulziám, samotný čas však nie je jediným kritériom.
Dôležitý rozdiel
Návyk:
„Robím to, pretože som na to zvyknutá.“
OCD:
„Robím to, pretože mám pocit, že ak to neurobím, niečo zlé sa stane alebo tú úzkosť neznesiem.“
Pri deťoch môže byť rozlíšenie ešte náročnejšie. Dieťa nemusí chápať, že jeho obavy sú prehnané, a môže byť presvedčené, že ak rituál nevykoná, stane sa niečo zlé.
Ak opakované správanie alebo myšlienky trvajú, spôsobujú dieťaťu či dospelému výrazný stres alebo začínajú zasahovať do každodenného života, je vhodné poradiť sa s odborníkom na duševné zdravie. Samotný návyk alebo jednotlivý príznak ešte diagnózu OCD neznamená.
Jednoduché pravidlo: Nie je podstatné len to, čo robím opakovane, ale najmä či mám pocit, že to musím urobiť, aby som sa zbavila strachu alebo nepríjemného pocitu.
