OCD je porucha, ktorá môže človeka výrazne vyčerpávať, ale existuje účinná liečba a pomoc je dostupná. Cieľom nie je dosiahnuť, aby človek už nikdy nemal nepríjemnú myšlienku. Dôležité je naučiť sa, že myšlienky a úzkosť nemusia riadiť jeho správanie a každodenný život.
Psychoterapia – najmä CBT a ERP
Jednou z najdôležitejších foriem liečby OCD je kognitívno-behaviorálna terapia (CBT), ktorá sa pri OCD často využíva spolu s metódou expozície a prevencie reakcie (ERP).
Pri ERP sa človek pod vedením terapeuta postupne stretáva so situáciami, ktoré v ňom vyvolávajú úzkosť, a učí sa nevykonať obvyklý kompulzívny rituál. Napríklad namiesto opakovaného kontrolovania alebo umývania sa učí zostať s nepríjemným pocitom a postupne zistiť, že úzkosť môže klesnúť aj bez rituálu.
Nie je to jednoduché a na začiatku môže byť úzkosť dokonca silnejšia. Terapia však postupne pomáha oslabovať začarovaný kruh obsesia → úzkosť → kompulzia → krátkodobá úľava.
Lieky
Pri niektorých ľuďoch môže byť súčasťou liečby aj farmakoterapia. Pri OCD sa používajú najmä SSRI – antidepresíva ovplyvňujúce serotonín. O vhodnosti liekov, dávke a prípadnej kombinácii s psychoterapiou rozhoduje lekár, najmä psychiater. Účinok sa nemusí objaviť okamžite a liečba môže vyžadovať určitý čas.
Pri výraznejších ťažkostiach môže byť vhodná kombinácia psychoterapie a liekov. U detí a dospievajúcich je potrebné liečbu prispôsobiť veku a zapojiť rodičov či ďalších blízkych.
Ako môže pomôcť rodina?
Podpora blízkych je veľmi dôležitá, ale môže byť zároveň náročná. Rodina by mala dieťa alebo dospelého nehanbiť, nevysmievať sa mu a netlačiť naň, aby „jednoducho prestal“.
Zároveň však nie je vhodné donekonečna podporovať OCD rituály – napríklad neustále uisťovať človeka, že je všetko v poriadku, alebo zaň vykonávať jeho kontrolovanie. Takéto správanie môže krátkodobo priniesť úľavu, ale môže zároveň udržiavať OCD cyklus. Rodinný prístup je preto najlepšie nastavovať spolu s terapeutom.
Čo môže pomôcť každý deň?
- učiť sa rozpoznávať obsesie a kompulzie,
- nehodnotiť sa za nepríjemné myšlienky,
- postupne odolávať potrebe vykonávať rituály,
- pracovať s terapeutom na konkrétnych situáciách, ktoré OCD spúšťajú,
- udržiavať pravidelný spánok, jedlo, pohyb a oddych,
- hovoriť o svojich ťažkostiach s človekom, ktorému dôverujeme,
- pri deťoch spolupracovať s rodičmi, školou a odborníkom.
Ak OCD výrazne zasahuje do školy, práce, rodinného života, spánku alebo bežného fungovania, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa začne s vhodnou liečbou, tým skôr sa človek môže naučiť, že nemusí poslúchať každý príkaz svojej úzkosti.
Najdôležitejšie posolstvo je:
OCD nie je charakterová slabosť ani nedostatok vôle. Človek sa nemusí naučiť „nemyslieť“. Potrebuje sa naučiť, že nie každú myšlienku musí riešiť a nie každému nutkaniu musí vyhovieť.
