Bulímia nervóza je porucha príjmu potravy a zároveň závažné duševné ochorenie. Jedlo a kompenzačné správanie sú síce to, čo je navonok najviditeľnejšie, ale pod tým často existujú problémy spojené s emóciami, sebahodnotou, obrazom vlastného tela, úzkosťou alebo potrebou kontroly.
Preto nestačí človeku povedať:
„Jednoducho prestaň zvracať.“
Bulímia nie je otázkou nedostatku vôle. Je to komplexné ochorenie, na ktorom sa môžu podieľať biologické, psychologické, behaviorálne a sociálne faktory.
🔄 Jedlo je často súčasťou začarovaného kruhu
Môže to vyzerať napríklad takto:
nespokojnosť so sebou alebo telom
↓
prísne obmedzovanie jedla
↓
hlad, napätie a neustále premýšľanie o jedle
↓
záchvatovité prejedanie a pocit straty kontroly
↓
vina, hanba a strach z priberania
↓
zvracanie, hladovanie, nadmerné cvičenie alebo iné kompenzovanie
↓
opätovná snaha mať jedlo úplne pod kontrolou
A cyklus sa opakuje. Pri bulímii sú typické práve záchvaty prejedania spojené s následným kompenzačným správaním a výrazným strachom z priberania či nespokojnosťou s telom.
💭 Za jedlom môžu byť emócie
Pre niekoho sa prejedanie alebo kompenzovanie môže stať spôsobom, ako sa vyrovnávať s nepríjemnými stavmi.
Môže ísť napríklad o:
- úzkosť,
- smútok,
- osamelosť,
- hnev,
- stres,
- pocit zlyhania,
- nízke sebavedomie,
- vnútorné napätie.
Človek môže mať pocit, že jedlo mu na chvíľu poskytne úľavu alebo pocit kontroly. Neskôr však príde vina a hanba, ktoré celý cyklus ešte posilnia.
Preto sa pri liečbe nepracuje iba s jedálničkom, ale aj s myšlienkami, emóciami a správaním súvisiacim s jedlom. Psychoterapia je jednou z hlavných súčastí liečby.
🪞 Veľkú úlohu môže mať vzťah k vlastnému telu
Človek s bulímiou môže byť veľmi zaujatý:
„Ako vyzerám?“
„Pribrala som?“
„Koľko som dnes zjedla?“
„Musím schudnúť.“
„Moje telo nie je dosť dobré.“
Postupne sa môže stať, že sebahodnota začne byť príliš závislá od hmotnosti alebo vzhľadu.
Potom aj malé zmeny hmotnosti môžu vyvolať veľkú úzkosť a potrebu „napraviť“ situáciu. NHS medzi príznaky bulímie uvádza výrazný strach z priberania, kritické vnímanie hmotnosti a tvaru tela, úzkosť, podráždenosť, depresívnu náladu, vinu a hanbu.
😔 Bulímia môže ovplyvniť celú psychiku
Človek môže postupne začať:
- myslieť na jedlo väčšinu dňa,
- plánovať, kedy bude jesť alebo sa prejedať,
- cítiť úzkosť pred jedlom,
- mať výčitky po jedle,
- vyhýbať sa spoločnému stravovaniu,
- skrývať svoje správanie,
- byť podráždený alebo depresívny,
- izolovať sa od ostatných.
Poruchy príjmu potravy sa navyše často vyskytujú spolu s ďalšími psychickými problémami, najmä úzkosťou a depresiou.
🧠 Preto samotná „kontrola jedla“ problém nevyrieši
Ak človek iba ešte viac sprísni pravidlá:
„Od zajtra už nikdy sladké.“
„Musím jesť menej.“
„Musím viac cvičiť.“
môže tým paradoxne ešte viac posilniť cyklus obmedzovania, prejedania a kompenzácie.
Liečba sa preto zameriava na zmenu vzorcov myslenia a správania, prácu s emóciami a obrazom tela a zároveň na obnovenie zdravšieho stravovania. Podľa potreby sa riešia aj súbežné problémy, napríklad depresia alebo úzkosť.
❤️ Čo je dôležité pochopiť?
Bulímia nehovorí:
„Tento človek miluje jedlo.“
Často skôr hovorí:
„Tento človek sa veľmi trápi a jedlo, telo a kontrola sa stali spôsobom, ako sa s týmto trápením vyrovnáva.“
Preto je potrebné liečiť človeka, nie iba jeho stravovacie správanie.
A práve preto má veľký význam psychologická a psychiatrická pomoc spolu so zdravotným a nutričným sledovaním. Uzdravenie je možné a skoré vyhľadanie pomoci zlepšuje šance na zotavenie.
🌷 Za bulímiou nie je „slabá vôľa“. Za viditeľným správaním okolo jedla môže byť veľa strachu, bolesti, hanby a potreby kontroly. Cesta k uzdraveniu preto vedie nielen cez jedlo, ale aj cez pochopenie a liečenie toho, čo sa deje vo vnútri človeka.
