Skúsme si to predstaviť – deň, kde si k sebe láskavá, nie perfekcionistická alebo preťažená. Pôjde o malé zmeny, ktoré ti dávajú priestor a energiu
Ráno – jemný štart
Budíš sa bez pocitu, že už musíš všetko zvládnuť
Niekoľko hlbokých, vedomých nádychov ešte v posteli
Pomalý pohyb alebo natiahnutie, bez hneď behania po povinnostiach
Krátky „zámer dňa“: „Ako sa dnes chcem cítiť?“ – namiesto zoznamu úloh
Deň – priestor a mier
Malé pauzy: vedomý dych, pohyb, mini uvoľnenie napätia
Úlohy sú rozdelené realisticky, jedna vec po druhej
Vieš povedať „nie“ alebo „neskôr“, keď sa nároky zvyšujú
Jemné pripomenutie: „Stačí dosť dobre, nemusím dokonalosť.“
Poobedie – doplnenie energie
Malý čas pre seba – čaj, prechádzka, ticho, hudba
Vnímaš svoje telo, potrebu hydratácie, jedla, pohybu
Myseľ nie je neustále na úlohách druhých, ale aj na tom, čo potrebuješ ty
Večer – jemné ukončenie
Pomalé stíšenie: svetlo, obrazovky, ruch
Reflexia bez súdenia: „Čo sa dnes podarilo? Čo som zvládla?“
Pomalé, vedomé dýchanie, ruka na hrudi alebo bruchu
Pred spaním krátka veta: „Som dosť. Dnes stačilo.“
Kľúčové zmeny oproti „obyčajnému dňu“:
menej vnútorného kritika
viac jemnosti k telu a mysli
realistické očakávania namiesto perfekcionizmu
