Pri premýšľaní o druhom dieťati je úplne prirodzené, že sa objavia obavy. Veľká životná zmena so sebou prináša neistotu a otázky. Niektoré obavy však vychádzajú z reálnych okolností, ktoré je dobré premyslieť a riešiť. Iné môžu byť zosilnené únavou, preťažením alebo strachom z opakovania náročných období.
Rozlíšiť medzi nimi môže pomôcť lepšie pochopiť, čo skutočne potrebujem.
Obavy, ktoré majú reálny základ
Budem mať dostatok podpory?
Táto otázka je veľmi dôležitá. Druhé dieťa znamená väčšiu záťaž na čas, energiu aj organizáciu. Ak má mama pocit, že by všetko zostalo iba na nej, jej obava je oprávnená.
Je dobré pozrieť sa realisticky:
- Ako sa zapája partner?
- Mám niekoho, na koho sa môžem obrátiť?
- Kto mi pomôže v náročných obdobiach?
- Budem mať priestor aj na oddych?
Podpora nie je rozmaznanosť. Je to dôležitá súčasť fungovania rodiny.
Budeme to finančne zvládať?
Financie patria medzi praktické otázky, ktoré je prirodzené riešiť. Príchod ďalšieho dieťaťa prináša nové výdavky a môže ovplyvniť pracovný aj rodinný rozpočet.
Táto obava však nemusí znamenať automatické „nie“. Môže byť pozvaním pozrieť sa na možnosti, plánovanie a to, čo by rodina potrebovala upraviť.
Ako zvládnem viac povinností?
Dve deti znamenajú viac organizovania, menej spontánnosti a nové výzvy. Je pravda, že niektoré obdobia môžu byť náročnejšie. Zároveň však platí, že mama by do tejto skúsenosti nevstupovala ako prvýkrát – už má skúsenosti, vie lepšie, čo potrebuje, a pozná svoje hranice.
Obavy, ktoré môže zosilňovať únava a vyčerpanie
„Už teraz mám pocit, že nevládzem“
Ak sa mama dlhodobo cíti vyčerpaná, predstava ďalšieho dieťaťa môže pôsobiť ako niečo nemožné. Tento pocit však nemusí hovoriť o tom, že nechce ďalšie dieťa. Môže hovoriť o tom, že teraz potrebuje viac oddychu, podpory a priestoru pre seba.
Niekedy sa pohľad na budúcnosť mení, keď sa zmení aktuálna životná situácia.
„Prídem úplne o seba“
Táto obava je veľmi častá najmä u mám, ktoré po prvom dieťati zažili stratu vlastného priestoru. Môže však byť signálom, že je potrebné už teraz hľadať rovnováhu medzi materstvom a vlastným životom.
Druhé dieťa nemusí znamenať úplné zabudnutie na seba. Môže byť príležitosťou nastaviť si rodinný život tak, aby v ňom mala miesto aj mama.
„Nebudem vedieť milovať druhé dieťa rovnako“
Táto obava vzniká u mnohých rodičov. Láska k druhému dieťaťu však nie je súťaž o pozornosť. Vzťah k novému členovi rodiny sa postupne buduje a rozvíja vlastným spôsobom.
Strach z neznámeho ešte neznamená, že by schopnosť milovať chýbala.
„Určite to bude rovnako náročné ako prvýkrát“
Prvá skúsenosť výrazne ovplyvňuje naše predstavy. Ak bolo prvé obdobie ťažké, mozog sa prirodzene snaží chrániť pred opakovaním podobnej situácie.
Druhé dieťa však neprichádza do rovnakej rodiny ako prvé. Medzitým pribudli skúsenosti, vedomosti a možnosť urobiť niektoré veci inak.
Ako rozoznať strach od skutočnej prekážky?
Môže pomôcť položiť si otázky:
- Keby som bola oddýchnutejšia, cítila by som to rovnako?
- Keby som mala väčšiu podporu, zmenil by sa môj pohľad?
- Bojím sa samotného dieťaťa, alebo podmienok, v ktorých by som ho mala?
- Je moje „nie“ pokojné rozhodnutie alebo reakcia na momentálne vyčerpanie?
Záver
Nie každá obava znamená, že druhé dieťa nie je správna cesta. Niektoré obavy nás upozorňujú na veci, ktoré potrebujeme vyriešiť – napríklad podporu, financie alebo rozdelenie povinností. Iné nám môžu ukazovať, že sme unavené a potrebujeme najskôr načerpať sily.
Najdôležitejšie je počúvať, čo sa za týmito obavami skrýva. Niekedy za „nechcem druhé dieťa“ môže byť skryté „bojím sa, že to opäť budem musieť zvládnuť sama“. A práve toto je informácia, s ktorou sa dá pracovať.
