Stravovacie návyky z detstva môžu ovplyvniť spôsob stravovania v dospelosti, najmä tým, že dieťa si postupne vytvára predstavu o tom, čo je „normálne jedlo“, aké chute má rado a ako sa pri jedle správa. Nie je to však pevne naprogramované – návyky sa môžu meniť aj neskôr.
Ako sa to môže preniesť?
- Chuťové preferencie: Dieťa, ktoré opakovane ochutnáva rôzne zeleniny, strukoviny, ryby či iné potraviny, môže mať neskôr širší repertoár obľúbených jedál. Prijatie nových chutí sa často zlepšuje opakovaným, nenúteným ponúkaním.
- Čo považujeme za „bežné“: Ak je doma voda štandardným nápojom a zelenina súčasťou jedál, dieťa sa učí, že ide o normálnu súčasť stravovania.
- Vzťah k sladkej chuti: Časté vystavovanie veľmi sladkým potravinám môže podporovať preferenciu sladkej chuti. Naopak, keď dieťa spoznáva aj prirodzené chute potravín, nemusí byť každé jedlo „vylepšované“ cukrom.
- Vzťah k hladu a sýtosti: Ak dieťa nemusí pravidelne dojesť všetko na tanieri a rodič rešpektuje jeho signály sýtosti, môže si lepšie zachovať schopnosť vnímať vlastné potreby.
- Emočný vzťah k jedlu: Ak sa jedlo nepoužíva systematicky ako odmena, trest alebo spôsob upokojenia, dieťa si môže vytvoriť neutrálnejší vzťah k jedlu.
- Príklad rodičov: Deti často napodobňujú to, čo vidia. Rodič, ktorý sám pije vodu, konzumuje pestrú stravu a jedáva pravidelne, poskytuje silný model.
Výskum podporuje myšlienku, že potravinové preferencie a stravovacie správanie sa začínajú formovať už v ranom detstve a skoré skúsenosti s potravinami môžu mať vplyv na neskoršie voľby. Nie je však možné povedať, že konkrétny detský návyk automaticky pretrvá až do dospelosti.
Preto je dôležitý celkový vzorec
Ak dieťa vyrastá v prostredí, kde je bežná pestrá strava, voda, pravidelné stolovanie, prirodzené chute a pokojný vzťah k jedlu, dostáva dobrý základ.
A zároveň platí veľmi dôležitá vec pre rodičov: ak sa niečo v detstve nepodarilo, nie je „neskoro“. Stravovacie návyky sú ovplyvniteľné počas celého života.
Najlepšie sa preto na prvé roky pozerať nie ako na obdobie, ktoré „naprogramuje“ dospelého človeka, ale ako na obdobie, v ktorom si dieťa vytvára prvé skúsenosti a vzorce, z ktorých môže neskôr čerpať.
