Slová zdravotníka môžu mať na rodiča veľký emocionálny vplyv. Jedna veta môže priniesť úľavu a nádej, ale nevhodne formulovaná informácia môže vyvolať strach, vinu alebo pocit bezmocnosti.
Preto je pri oznamovaní diagnózy dôležité:
- hovoriť zrozumiteľne a citlivo, nie iba odbornými výrazmi,
- vysvetliť, čo diagnóza znamená práve pre toto dieťa,
- oddeliť fakty od neistoty – povedať, čo už vieme a čo ešte nevieme,
- vyhnúť sa zbytočne dramatickým formuláciám,
- dať rodičom čas informáciu spracovať a pýtať sa,
- pomenovať aj ďalší konkrétny krok, aby rodina nezostala iba so strachom z diagnózy.
Namiesto strohého:
„Výsledky nie sú dobré.“
môže byť citlivejšie:
„Výsledky ukázali ochorenie, ktoré si vyžaduje ďalšie vyšetrenia. Vysvetlím vám, čo zatiaľ vieme a aký bude ďalší postup.“
Lekárske slová pritom nemajú vytvárať falošnú nádej, ale ani zbytočne brať nádej. Ich sila spočíva v tom, že dokážu spojiť pravdu, rešpekt a pocit, že rodina na situáciu nie je sama.
Dobrý zdravotník nehovorí iba to, čo je medicínsky správne. Premýšľa aj nad tým, ako jeho slová človek na druhej strane prijme.