Najlepšie je naučiť dieťa, že veľká úloha nemusí byť urobená naraz. Keď ju rozdelí na malé kroky, zníži sa pocit zahltenia a ľahšie začne.
1. Najprv určte konkrétny cieľ
Namiesto všeobecného:
„Musíš sa naučiť na písomku.“
skúste:
„Dnes si prejdeme prvé dve témy.“
Cieľ by mal byť konkrétny a realistický.
2. Rozdeľte úlohu na malé časti
Napríklad učenie na písomku:
Veľká úloha: Naučiť sa kapitolu z biológie.
Malé kroky:
- pripraviť si učebnicu a zošit,
- prečítať prvé dve strany,
- označiť najdôležitejšie informácie,
- vypísať 5 kľúčových pojmov,
- skúsiť ich vlastnými slovami vysvetliť,
- dať si krátku prestávku,
- pokračovať ďalšou časťou.
Dieťa tak nemusí myslieť na celú kapitolu. Sústreďuje sa iba na najbližší krok.
3. Začnite tým najjednoduchším
Ak sa dieťaťu nechce začať, prvý krok môže byť úplne malý:
„Len si priprav zošit a otvor učebnicu.“
Potom:
„Prečítaj prvý odsek.“
Často je najťažšie práve začať. Po začatí býva pokračovanie jednoduchšie.
4. Používajte časové úseky
Namiesto:
„Budeš sa učiť celé popoludnie.“
môžete skúsiť:
„Skúsime sa 15 minút sústrediť a potom si dáme 5 minút prestávku.“
Dĺžku treba prispôsobiť veku a schopnosti dieťaťa sústrediť sa.
5. Nechajte dieťa plánovať spolu s vami
Namiesto toho, aby ste mu celý postup prikázali, skúste:
„Čo myslíš, ktorý krok by bolo najlepšie urobiť ako prvý?“
Postupne sa tak učí plánovať samo, čo je dôležitá ochrana pred prokrastináciou.
6. Oceňujte dokončené kroky
Nemusíte čakať až na konečný výsledok:
„Super, prvú časť máš za sebou.“
„Vidíš, začal si, aj keď sa ti nechcelo.“
„Už zostávajú len dve časti.“
To pomáha vytvárať pocit pokroku a zvládnuteľnosti.
Jednoduché pravidlo
Pomôžte dieťaťu premeniť:
„Musím urobiť veľkú úlohu.“
na:
„Čo je najmenšia vec, ktorú môžem urobiť práve teraz?“
Práve tento posun je pri prokrastinácii veľmi účinný – dieťa nemusí mať najprv veľkú motiváciu. Stačí, ak dokáže urobiť prvý malý krok.
