Perfekcionizmus môže byť významným dôvodom, prečo dieťa odkladá povinnosti. Na prvý pohľad sa môže zdať paradoxné, že dieťa, ktoré chce mať všetko urobené čo najlepšie, svoju úlohu radšej nezačne. Práve vysoké nároky na seba však môžu vytvárať veľký tlak.
Dieťa si môže myslieť:
„Musím to urobiť dokonale.“
„Nesmiem spraviť chybu.“
„Ak to nebude výborné, znamená to, že som zlyhal.“
Takéto premýšľanie môže vyvolať strach z chyby alebo neúspechu. Dieťa sa potom úlohe začne vyhýbať, pretože odkladanie je krátkodobo príjemnejšie než pocit, že možno nebude dostatočne dobré.
Ako sa perfekcionizmus prejavuje?
Dieťa môže napríklad:
- dlho odkladať začiatok úlohy,
- príliš dlho premýšľať nad tým, ako ju urobiť,
- opakovane kontrolovať svoju prácu,
- byť veľmi nespokojné aj s dobrým výsledkom,
- ťažko znášať chyby a kritiku,
- porovnávať sa s ostatnými,
- radšej úlohu neurobiť, než ju urobiť „nedokonale“.
Môže tak vzniknúť začarovaný kruh:
vysoké nároky → strach z chyby → odkladanie → menej času → stres → horší výkon → ešte väčšia obava z ďalšej úlohy.
Ako môže rodič pomôcť?
Je užitočné dieťaťu ukázať, že cieľom nie je dokonalosť, ale pokrok. Namiesto „Musíš to mať bez chyby“ môžeme povedať:
„Nemusí to byť dokonalé. Dôležité je, že sa o to pokúsiš.“
Pomáha tiež oceňovať proces, teda snahu, vytrvalosť a schopnosť začať, nielen známku alebo výsledok.
Dobrou stratégiou je rozdeliť úlohu na malé kroky a stanoviť si napríklad cieľ: „Najprv urobíme prvú časť a potom sa pozrieme, čo treba upraviť.“
Dieťa sa tak učí, že chyba nie je zlyhanie, ale súčasť učenia. Perfekcionizmus nemusí byť vždy negatívny – snaha robiť veci dobre môže byť užitočná. Problém nastáva vtedy, keď vysoké nároky dieťaťu bránia začať, dokončiť úlohu alebo sa cítiť spokojne so svojím úsilím.
